Áno, je to možné a to aj vtedy, ak sa vaše deti správajú, ako keby im liezlo na nervy už len to, že dýchate. Nikdy si nemôžete byť isté, že nejaké slovo, alebo čo urobíte, nebude chyba. Ale verte, že toto obdobie nie je nepochopiteľné. Budete sa musieť trochu prispôsobiť, čo možno nie všetkým vyhovuje, ale je to tak. Vzťah s vaším dospievajúcim dieťaťom sa bude musieť zmeniť. Tu je pár tipov, ako na to.

1. Pokúste sa akceptovať, že to čo ste robili v minulosti, dnes už nefunguje. Vaše dieťa sa mení a rastie a váš vzťah by mal rásť s ním. Aby sa vám táto zmena podarila, musí sa zmeniť vaše správanie. Pokúste sa o túto zmenu skôr, ako neskôr a vyhnete sa množstvu nepotrebných konfliktov.
2. Začnite počúvať a prestaňte rozprávať. A tým myslím naozaj prestaňte. Celé konverzácie s tínedžermi môžu obsahovať len odpovede ako: “Vážne,” “Wow,” “to fakt,” “Hmm,” a “Dobre.” Aby ste to dosiahli, budete tiež musieť…
3. Odolať potrebe napraviť veci, radiť alebo mať „výchovnú chvíľku.“ Samozrejme, že je čas na všetky spomenuté veci, ale veľa rodičov predpokladá, že jedine toto je ich úlohou. Nie je to pravda. Mladšie deti uvítajú rady, tínedžeri ich neznášajú. Ak sa vám podarí dosiahnuť bod 2 a 3, váš tínedžer s vami bude viac komunikovať.
4. Uvedomte si, že váš tínedžer je od vás mladší, iná generácia. V dnešnej dobe sú rodičia omnoho viac proaktívny, ako boli ich vlastní rodičia. Rodičia sa v dnešnej dobe snažia viac zapájať. Lenže do hry prichádza druhý faktor: technológia. Tá ma na svedomí, že dnešné deti majú omnoho menej reálnej interakcie. Výsledkom je generácia, ktorá nechce vyrásť. Je veľmi pravdepodobné, že vaše 16-ročné dieťa je omnoho menej samostatnejšie ako vy v jeho veku.
5. Naučte sa fakty o adolescentnom mozgu. Budete menej frustrované. Nedávne vedecké zistenia napríklad priniesli informáciu, že prefrontálna kôra (časť mozgu priamo za čelom) nie je úplne vyvinutá do 25. roku života. Táto časť je zodpovedná za rozhodovanie, riešenie problémov, porozumenie následkov a impulzívnosť.
6. Skúste chápať impulzívnosť, ktorá je úzko spätá s tínedžerským vekom. V skutočnosti väčšina detí v tomto veku impulzívna nie je. Práve naopak. Najviac času strávia plánovaním svojich najhlúpejších kúskov. Čo nám prezradila veda je, že väčší dôraz dávajú na výhody a ignorujú nevýhody týchto činov. Kázať tínedžerovi o impulzívnom správaní je teda zbytočné.
7. Dohliadajte na nich. Monitor them closely. Bude im to vadiť a budú sa sťažovať, ale výskum naznačuje, že tínedžeri sa skôr vyhnú riskantným situáciám, ak ich rodičia kontrolujú, aj keď vás klamú o tom, čo robia. Udržujte kontakt a trvajte na tom, aby tak robili aj oni. Nech sa tvária akokoľvek, chcú vedieť, že vám na nich záleží. Ale…
8. Nezasahujte im do ich sociálneho života, pokiaľ nemáte reálne dôvody na obavy. Tínedžeri chcú svojic kamarátov pre seba a potrebujú súkromie na to, aby experimentovali a rástli. Toto môže ísť proti každému rodičovskému inštinktu, ktorý máte, hlavne keď vstupujú do experimentátorského štádia. Skúste však nevyzvedať, nepýtať sa príliš veľa otázok na kamarátov, nevyjadrujte názor a nečítajte ich správy.
9. Buďte viacej transparentné. Adolescenti reagujú, keď majú s rodičmi interakciu na osobnejšej úrovni. Buďte odvážne. Keď je to potrebné, ospravedlňte sa. Nepodkope vám to autoritu a zároveň ich naučíte o zodpovednosti. Ak sa pohádate, spravte prvý krok. Príliš veľa rodičov trvá na tom, aby tínedžer prišiel po konflikte prvý. Síce to urobiť chcú, ale neurobia. Skúste začať s: „premýšľala som o tom, čo sa stalo..“. Tínedžeri majú radi, keď vedia, že vám stoja za to, aby ste o nich a situáciách s nimi spojenými premýšľali.
10. Porozprávajte im historky s vlastného života, hlavne tie, kde ste zlyhali. Potrebujú vedieť, že zlyhanie j súčasťou života a spôsobom, akým sa učíme. Od koho sa lepšie učiť, ak nie od vlastného rodiča? Ak uvidia na vás, že občasné zlyhanie je v poriadku, nebudú sa báť riskovať, aj keď je možné, že zlyhajú.

Zdroj: http://www.huffingtonpost.com/donna-wick-edd/10-ways-to-improve-your-r_1_b_5952550.html