Na Barboru si môžete vyčarovať ženícha

barbora

S halúzkou čerešne si môžete vyčarovať ženícha, tak, ako to robili dievčatá kedysi.

V živote človeka sa dejú zmeny, ktoré prijímame ako bežnú súčasť života. Ale v živote človeka sú aj veci nemenné, ako sú zvyky a tradície, ku ktorým sa radi z času na čas opäť vraciame.

V adventnom čase k nám prichádza meno Barbora a s ňou spojené zvyky a tradície

Prečo sa hovorí o sviatku svätej Barbory?

Svätá Barbora, panna mučenica, sa narodila v 3. storočí v rodine bohatého kupca. Narodila sa v Nikomédii pri Marmarskom mori. Jej otec, pohanský vládca Dioskur, ju uväznil vo veži, aby ju uchránil pred kresťanstvom. Barbora sa napriek všetkému stala kresťankou, za čo ju jej vlastný otec odsúdil na trest smrti, sťatím mečom. Tento trest sám vykonal, avšak ihneď bol aj potrestaný.

Legenda hovorí, že kým anjeli niesli dušu Barbory do neba, blesk zasiahol Dioskura a priviedol ho pred Boží súd.

Zvyky

Na sviatok sv. Barbory chodievali ženy v bielom a rozdávali deťom darček. Poslušným sladkosti a neposlušným metličku.
Zvyklostí a pranostík je na Barboru naozaj veľa.
Na Barboru sa v domoch nešilo, nepriadlo, lebo inak by sa bol statok „páral“, čiže klal. Deň Barbory však patril k stridžím dňom, čo znamenalo, že ranné návštevy žien boli nežiaduce.

V predvečer sviatku chodievali po dedinských domoch ,,Barborky”. Boli to ženy a dievčatá zahalené do bielych šiat so šatkou na tvári, aby ich nebolo poznať. Niekedy boli oblečené za mníšky, alebo mali rozpustené vlasy a venček na hlave. V ruke držali košík so sladkosťami alebo metlu, či husacie krídlo. Keď prišli do domu, symbolicky zamietli izbu. Svoj príchod niekedy ohlasovali zvončekom, alebo búchaním na okno. Po kresťansky sa pozdravili, spoločne sa s rodinou pomodlili a pokračovali k ďalším susedom.

Ženy v tento deň nepriadli, nešili, ba ani perie nepárali. Na Považí mali zvyčajne štyri ,,Barborky”.

Tie mali v rukách varechy. ,,Bili“ s nimi mládencov, ktorých zastihli na priadkach. Potom tancovali, pričom si klopkali varechami do taktu. Na tanci sa niekedy zúčastňovali i mládenci oblečení do sukní, ktoré si zhotovili zo slamených snopkov.

Asi najviac zvyklostí na Barboru je však s čerešňovou halúzkou

Vydajachtivé dievky si odlomili halúzku z čerešne a vzali ju domov. Ak im neskôr zakvitla, tak do roka si mali nájsť ženícha. Alebo si vetvičku dievčatá dávali za pás na polnočnej. Mládenec, ktorý si vetvičku od dievčaťa zobral a dal si ju za klobúk, jej takto vyznal lásku.

Iná zvyklosť zas hovorí, že dievčatá dali ku každej vetvičke meno niektorého chlapca a verili, že si vezmú toho, pri mene ktorého vetvička rozkvitne ako prvá.

Niekde sa zas počítalo, že na ktorý deň po Barbore vetvička čerešne rozkvitla, určil sa tým najšťastnejší mesiac budúceho roku.
Dodnes sa zachoval zvyk rezať v tento deň vetvičky čerešní, ktoré vo váze rozkvitli presne na Štedrý deň.
Deň sv. Barbory mali najradšej deti pre sneh, ktorý v tento deň často pokryl zelené lúky bielym kobercom.

Pranostiky spojené so svätou Barborou

Svätá Barbora ťahá sane do dvora.
Aké je počasie na Barboru, také býva až do Vianoc.
Po svätej Baruši daj si pozor na uši.
Svätá Barbora vetry rozháňa.
Svätá Barbora vyháňa drevo zo dvora.

Na Slovensku je sv. Barbora najznámejšou patrónkou baníkov. Stala sa ňou vraj preto, lebo keď utekala pred otcom, náhle sa pred ňou otvorila skala a poskytla dievčaťu úkryt pred smrťou. Proti nešťastiu a smrti zapaľujú baníci v baniach ,,Barborine svetlo“.

 

Vaša Iwka

 

Prečítajte si tiež: “Ako sa žena prestala báť smrti”

 

http://slovenske-zvyky.webnode.sk/kalendar-akcii/zima/na-barboru/http://www.zivotopisysvatych.sk/barbora/

 

Facebook komentár
Iwka Bašnáková

Iwka Bašnáková

Mám svoj štýl a prezradím vám z neho niečo. Nosím ružové okuliare a úsmev na tvári.

Dostávajte každý týždeň do schránky naše články
Nikdy nedáme váš mail niekomu inému.