Biela sobota, vydám sa, nevydám sa

bielasobota

Prečo sa volá Biela sobota?

Svoj názov deň zrejme získala podľa bieleho rúcha novo krstených pri veľkonočnej vigílii. Biela sobota sa vyznačuje smútočným tichom a cirkevným rozjímaním o utrpení a smrti Ježiša. Obrady Bielej soboty sa konajú po západe slnka počas Veľkonočnej vigílie tzv. bdenia. Počas nej cirkev ,,bdie“ a očakáva Kristovo zmŕtvychvstanie.

Predpoludnie Bielej soboty sa v minulosti nieslo v duchu veľkonočných príprav, vypekania baránkov, mazancov, pletenia korbáčov, zdobenia vajíčok, ale tiež domácich prác. V domoch sa šírila vôňa varenej šunky, pečeného kozľaťa a sviatočných koláčov. Keď gazdinka vymiesila cesto, neočistila si hneď ruky, ale šla pohladkať stromy, ktoré mali v tom roku prvý raz zarodiť, no i tie, ktoré dávali málo ovocia.

Pripravované jedlá, hlavne mäso sa mohli jesť až po až po návrate zo slávnosti Vzkriesenia. Významnú úlohu na Bielu sobotu mal oheň. Išlo o obradné zažíhanie očistného nového ohňa. Posväcoval sa v kostole a pripisoval sa mu veľký význam, tak ako aj uhlíkom z neho. S uhlíkmi z posväteného ohňa sa trikrát obehol dom, čím bol chránený pred povodňami a požiarmi. Pri bohoslužbách sa zapaľovala a aj dnes zapaľuje veľkonočná svieca – paškál. Od nej sú zapálené ďalšie sviece, ktoré si prinášajú do kostola veriaci.

Biela sobota bola v minulosti považovaná za šťastný deň na sadenie a siatie. V niektorých regiónoch v tento deň kotúľali po poli okrúhly koláč, aby sa vydarila úroda. Ženy zas zvykli v ovocných sadoch ,,budiť“ trasením stromčeky.

Dňom Bielej soboty sa končí pôst

Tradične sa však tento deň niesol v prípravách obradných jedál, šunky z bravčoviny, jahňaťa, či kozľaťa. Masť zo šunky kedysi slúžila na liečenie rán a tiež pred hadím uštipnutím. Obradným koláčom bola paska, calta, mrváň, či iné. Paska-koláč, ktorý symbolizoval slnko, jeho návrat a nový život.

K symbolom Veľkej noci neodmysliteľne patrí vajíčko. Znamená nový život, plodnosť a lásku. V tento deň sa jedli klobásky, údené mäso, kozľa, jahňa, huspenina, chlieb a koláče.

Práve na Bielu sobotu dievčatá začali zdobiť vajíčka, kraslice, aby nimi mohli obdariť šibačov. Základné farby vajíčok boli kedysi žltá, ako slnko, zelená, ako tráva a červená, ako krv. Až časom k nim pribudli ďalšie. I dnes sa zachoval zvyk maľovať čo najkrajšiu kraslicu pre milého.

Na Bielu sobotu mladé dievky zisťovali, či sa vydajú. Nanosili do domu veľa drevených polienok a potom ich spočítali. Ak im vyšiel párny počet, našli si do roka ženícha.

Inak niekde som počula, že ak ženy chceli získať lásku muža, dali mu vypiť vodu, v ktorej sa umyli… 🙂

 

Vaša Iwka

 

 

Facebook komentár
Iwka Bašnáková

Iwka Bašnáková

Mám svoj štýl a prezradím vám z neho niečo. Nosím ružové okuliare a úsmev na tvári.

Dostávajte každý týždeň do schránky naše články
Nikdy nedáme váš mail niekomu inému.