Tiež mávate niekedy iracionálne rozhodnutia? Urobíte niečo úplne naopak, než to robíte zvyčajne? Máte pocit, že nejakého človeka poznáte, hoci ho vidíte prvýkrát? Alebo sa prichytíte pri myšlienke, ktorá akoby nie je vaša, akoby ste si ju síce pomysleli vy, ale vložil vám ju do hlavy niekto iný?
Ovplyvňuje nás toľko vecí…niekedy mávam pocit, že to, že vedieme a riadime svoj život je len ilúzia. Akoby sme sa síce my sami vrhali do víru životných udalostí, ale život sám aj tak určí náš smer tak, ako to máme niekde v knihe osudu napísané. Robíme rozhodnutia, ale okolnosťami sme dotlačení k zmenám, stretávame ľudí, ktorí nejako, viac alebo menej, ovplyvnia náš život. Niekto jedným stretnutím, niekto zotrvá celé desaťročia a dostávame od neho poučky, šťuchance alebo kopance trebárs aj každý druhý deň.
Čo by sme dali za to, stretnúť určitú osobu ešte aspoň raz a predsa, môžeme urobiť čokoľvek a nepodarí sa to. Niekedy zmeniť svoj smer nepomôže ani tisíc rozhodnutí, akoby niekto držal vaše opraty a riadil smer kam áno a kam nie…
Ovplyvňuje nás dátum narodenia, čísla v ňom, aj planéty vo vesmíre. Ovplyvňujú nás rodičia, ich výchova, názory. Ovplyvňuje nás Mesiac, počasie, krajina kde žijeme, prostredie v ktorom bývame, ľudia, ktorými sme denne obklopení.
Ako vedieť, či zistiť, odkiaľ a pokiaľ sme my sami samými sebou? V samote? V kritickej situácii? V úplnej tme? V dave ľudí?
Ako to urobiť, keď skutočne niečo človek chce? Ísť za tým aj hlavou proti múru, prekonávať desiatky prekážok, vracať sa na štart a skúšať stále odznova? Kde je tá hranica, kedy máme zistiť, že tadiaľto nie? Ktoré značky nás len skúšajú, či naozaj chceme to, za čím ideme a ktoré už dávajú znamenie, že tadiaľto cesta pre nás nevedie? Vieme svojou tvrdohlavosťou zmeniť svoj osud?
Nedávno som dostala jednu jednoduchú radu. Nerozmýšľať toľko nad všetkým, jednoducho žiť. Otázky, ktoré položím zodpovie sám život a odpovede vraj budú prekvapivo jednoduché. A tak sa snažím častejšie vypnúť hlavu a len byť a vnímať…