V chladných jesenných dňoch máme najväčšiu chuť vypnúť telefón, navariť čaj, vliezť si pod deku s knižkou a túlať sa príbehmi v nej. Občas si pri tom spomenieme na leto plné slnka, smiechu a priateľských stretnutí.

Je to v poriadku, jeseň je obdobím, kedy spolu so skracujúcimi sa dňami prirodzene ubúdajú aj naše sily a na udržanie všetkého v chode, vrátane seba potrebujeme vynaložiť čoraz viac energie. Teplý čaj a dobrá kniha zahreje aj upokojí. No kde brať energiu na každé ďalšie zajtra?

Mnohé z nás to poznáme. Vonku sa stmieva skoro a v nás akoby sa začalo stmievať tiež. Večerná pokojná samota, spočiatku tak vytúžená a vychutnávaná, nám po krátkom čase nestačí, pomaly ju začína vypĺňať neurčitý smútok a my zrazu nevieme, čo s tým. Odborníci majú pre tento stav označenie sezónna depresia, ktoré má aj svoju diagnostickú jednotku.

Muži to majú inak, viac ako my sa realizujú v práci a dobrý výkon im dodá potrebné množstvo energie na nasledujúci deň. Určite sú medzi nami aj ženy, ktoré to majú podobne, no priznajme si, po práci na väčšinu z nás čaká ešte druhá zmena v domácnosti, ktorá je ocenená maximálne tak špinavým riadom po večeri, úlohou rozhodcu v detskom spore a žehlením manželovej košele na zajtrajšiu dôležitú poradu.

My ženy sme od prírody bytosti prijímajúce a dávajúce zároveň. Pocit, že nie sme pre nikoho dôležité a potrebné, že nie sme vnímané, môže byť spúšťačom mnohých psychických aj fyzických ochorení. Čo teda robiť, aby sme sa nestali ďalším číslom v čakárni na tabletky s dobrou náladou?

Tou najdôležitejšou vecou je ostať v kontakte. S kýmkoľvek, s kým je nám dobre. Stretávajme sa navzájom. Žena žene rozumie aj bez slov, horúca čokoláda v spoločnosti dobrej priateľky zrazu prestáva byť hriechom, ktorý bude treba odcvičiť či odhladovať. Tiché ženské spojenectvo nie proti čomukoľvek, ale za nás je tou najúčinnejšou zbraňou proti splínu jesenných dní.

V lete to šlo akosi samo, no teraz na jeseň si červeným zapíšme do kalendára aspoň jedno kamarátske stretnutie týždenne. Ako prevenciu i ako liek zároveň. Nebojme sa zdvihnúť telefón a zavolať kamošku von, či k sebe na šálku čaju, nájdime v okolí zaujímavý program či vernisáž, oblečme sa krásne žensky a poďme spolu žiť. Rozprávajme sa spolu o tom, čo nás trápi, teší, o tom, čo sme zažili. Robme si plány a plňme si sny. Nečakajme na dovolenku za zavretými dverami, každý deň si môžeme urobiť malý ženský sviatok aspoň vo dvojici. Fantázii sa medze nekladú.

V chladných tmavých dňoch sa potrebujeme naučiť vytvoriť si vlastné slnko. S kým iným, ak nie s kamoškou?

Nel