Barbora Celjská, prezývaná ,,Čierna kráľovná“, uhorská, rímska a česká kráľovná, ktorá patrí k najvýznamnejším stredovekým kráľovnám.
Manželka Žigmunda Luxemburského, ktorá neostala svojmu záletnému mužovi nič dlžná.
Manželský sľub vernosti tak nebol splnený…
V minulosti si princovia a princezničky vyberať budúcich partnerov priveľmi nemohli. Životného partnera im zväčša vybrala rodina podľa hmotného a spoločenského postavenia. Kráľovná Barbora je opradená, mýtami a legendami viac, ako skutočná historická osobnosť.
Napriek tomu, že bola uhorskou kráľovnou takmer pol storočia. Poldruha desaťročia ovládala veľkú časť územia dnešného Slovenska. Svojho času patrila medzi najväčšie boháčky v Uhorsku.
Celý príbeh začal trochu netradične
Kráľ Žigmund bol statný muž, gavalier, obdarovaný peknou tvárou, prešedivenými kučeravými vlasmi a prívetivým pohľadom. Rád utešoval ženy, istého času aj svoju švagrinú, ale i mnohé iné.
Neskorší pápež Pius II. o ňom písal, že za ženami priam planul a dopúšťal sa tisícok cudzoložstiev.
Keď raz tohto kráľa Žigmunda Luxemburského prepadol ozbrojený sprievod a nepriatelia ho dali do temnice, ponúkol mu jeho strážca, prefíkaný gróf Celjský, odvážny plán.
Vedel, že kráľ má slabosť pre ženy a preto mu ponúkol útek na slobodu, keď sa ožení s jeho dcérou Barborou. Kráľ mal v tom čase tridsaťtri rokov a bol vdovec. Vnútorný hlas ho varoval, to dievča bude zrejme škaredé, keď ju vlastný otec ponúka. A keďže bol v zúfalej situácii, Celjského návrh prijal.
No keď uvidel budúcu nevestu, oči mu žiadostivo zasvietili. Krásne, štíhle dievča s bohatými vlasmi, čo uháňalo pred ním na koni, ho úplne očarilo.
Barbora Celjská bola od kráľa Žigmunda takmer o dvadsať rokov mladšia a ctižiadostivú krv svojho rodu napriek mladosti nezaprela. Len čo ich biskup v roku 1405 zosobášil a oslávili svadbu, ani nie štrnásťročná kráľovná využila všetok svoj šarm, aby si kráľa omotala okolo prsta. Zaspávala v jeho náručí po vášnivom milovaní a kráľ jej sľúbil čokoľvek.
Manželstvo s Barborou si Žigmund spočiatku vychutnával. Mal temperamentnú mladú ženu, od ktorej sa mu ťažko odchádzalo do boja proti Turkom.
Mladá kráľovná to zas využívala vo svoj prospech. Nechala si od manžela venovať výnos z bohatých banských miest a k nemu hrady Zvolen, Trenčín a ďalšie panstvá.
Rozhodla sa investovať a prestavať Trenčiansky hrad podľa najnovšej módy. Tiež s dobre zariadenou kuchyňou, z ktorej sa tešil najmä kráľ. Riadil sa totiž radou svojho lekára, že jediným dobrým nápojom je víno, jediným dobrým pokrmom mäso a jedinou radosťou žena.
Barbora a Žigmund mali spolu jedinú dcéru. V tom čase prepukli boje a kráľ bol pre povinnosti málo doma. Manželia sa vzájomne odcudzili.
Mladá a temperamentná žena si z dlhej chvíle začala užívať s mladými šľachticmi. Vedela, že aj jej muž nie je žiadne neviniatko. Keďže bol manžel na cestách, Barbora vládla namiesto neho. Zveľaďovala majetok a časom jej patrila veľká časť územia Slovenska. Z dlhej chvíle sa venovala aj politike.
Keď sa manžel raz vrátil domov z ciest, našiel svoju ženu, veselo sa zabávajúcu so šľachtou z Poľska. Uvedomil si, že musí ihneď konať.
Barbora bola vykázaná z kráľovského dvora, mala zníženú apanáž. Trpela biedou, nemala na jedlo a šaty. Keď ho asi o rok na Vianoce kľačiac prosila o odpustenie spolu s dcérou, uľútostilo sa mu jej a mohla sa opäť vrátiť na dvor. Ich vzťah sa urovnal. Načas…
Všetko sa opakovalo, navyše mali roztržky okolo majetkov. Žigmund sa nahneval.
,,Radovánky sa skončili! Zabaľ si najnutnejšie veci, ideme do Pressburgu,“ hromžil kráľ. Pokorená manželka sedela utiahnuto v koči, ktorý ich odvážal na Bratislavský hrad. Nedalo sa nič robiť, ženu, ktorú miloval, musel posadiť do väzenia, pretože sa previnila.
Žigmund Luxemburský dosiahol v svojom živote všetko, o čom sníval. Korunovali ho za cisára a získal aj českú korunu.
Zomrel ako 69 ročný. Tesne pred smrťou ustanovil za svojho nástupcu svojho zaťa. Ten nechal Barboru uväzniť a odobral jej všetky mestá a hrady, ktoré jej kedysi z lásky daroval manžel. Možno vtedy oľutovala svoje činy, aj to, že sa miešala do politiky. Barbora sa neskôr zachránila tak, že ušla do Poľska. Po smrti zaťa sa z Poľska presťahovala do Česka, kde v roku 1451 zomrela na mor.
Sľub vernosti sa nekonal. Manželia síce spolu až do smrti zotrvali, ale ,,Čierna kráľovná“ ho poňala po svojom. Ako hriešnica a nerestnica…
Vaša Iwka
Prečítajte si tiež: Prečo o nej kolovali dohady, že je muž? Najväčšia panovníčka Anglicka Alžbeta I.
Zdroj:/https://cs.wikipedia.org/wiki/Barbora_Celjsk%C3%A1
