Čierny pondelok, štrajk žien

Warszawa, 03.10.2016. "Czarny poniedzia≥ek" w Warszawie - uczestnicy ogÛlnopolskiego protestu manifestujπ przed siedzibπ Prawa i Sprawiedliwoúci przy ul. Nowogrodzkiej. W ca≥ej Polsce, 3 bm. odbywa siÍ strajk kobiet, bÍdπcy wyrazem sprzeciwu wobec zaostrzenia przepisÛw dotyczπcych aborcji. Jego uczestniczki w miarÍ moøliwoúci zamierzajπ nie przyjúÊ do pracy lub nie pÛjúÊ na uczelniÍ, wiÍkszoúÊ ubrana jest na czarno. (cat) PAP/Tomasz Gzell

Čierny pondelok bol o štrajku žien poľskej národnosti. Žien, ktorým zakázali zasahovať do svojho práva na rodičovstvo. Žien, ktorým zakázali zákonom prerušiť neplánované tehotenstvo…

Má vôbec niekto také právo, že stanoví zákon a proste zakáže interupcie? Vláda spomínaného štátu žiaľ má. Je to vôbec správne? A ak áno, pre koho je to správne?

V živote sa dejú veci. Veci, ktoré ovplyvnia mnoho. Jednou z nich je aj neplánované tehotenstvo. Tehotenstvo, ktoré prišlo za zvláštnych okolností. Tehotenstvo, ktoré prišlo v nevhodnom čase, násilím alebo s nevhodným partnerom. Tehotenstvo, ktoré môže ovplyvniť aj život iných, tých ktorí sú už tu.

Nemalo by byť právo o tom rozhodnúť práve na rodičovi? Na osobe, ktorá musí zvážiť všetky za a proti?

Navrhovať vynosiť dieťa a dať ho na adopciu, mi ako matke detí príde dosť psychicky náročné. Predstava, že pod srdcom nosím dieťa, ktoré vyrastá v mojej maternici s pocitom, že je nechcené mi príde úplne nemožné. Potom dieťa porodiť a posunúť ďalej…

Sú takéto ženy len inkubátorom? Je narodené dieťa tovar, s ktorým sa začne obchodovať? Je toto dieťa tovar, ktorý si začneme medzi sebou vymieňať a pohadzovať? Alebo dáme priestor ženám cestovať za ilegálnymi zákrokmi?

Viem, že to pre niekoho znie zle, absurdne ba až nepochopiteľne. Ale skúsme sa na to pozrieť očami tej ženy…

Tej, ktorá zistí, že je neplánovane v druhom stave v situácii, ktorá je pre ňu zničujúca a nemožná pre výchovu dieťaťa. V hlave zvažuje všetky za a proti. Trápi sa. Nespí cez deň, nespí v noci… Zvažuje… Rozhodnúť sa podstúpiť interrupciu musí byť pre ženu náročné. Verím, že keď sa pre ňu predsa len rozhodne a z hocijakého dôvodu, nie je to pre ňu ľahké. Koľko času jej asi treba na zhojenie rán – tých psychických, ktoré v nej ostanú po zákroku otvorené. Koľko nocí preplače pri predstave aké to dieťatko mohlo byť. Ako asi by vypadalo. Čo by z neho vyrástlo… KEBY…

Keby mala možnosť priviesť ho na tento svet do podmienok – dôstojných podmienok. Do podmienok, kde by malo nárok aspoň na tie základné práva, ktoré nám ukladá Deklarácia práv dieťaťa.

Týmto príspevkom nechcem povedať, že som za interrupcie všetkého druhu. Že som za, keď sa žena správa nezodpovedne, lebo aj také ženy sú…

Ženy – matky snažme sa správať zodpovedne a zabráňme tomu, aby sme sa nedostali do  situácie, kedy budeme nútené podstúpiť takýto zákrok. Ale ak sa už dostaneme do tejto situácie a vieme, že na to nemáme či už po psychickej stránke alebo materiálnej, tak aj tu pristupujme zodpovedne. Majme právo rozhodnúť sa čo bude ďalej…

Viki

Photo:/PAP/Tomasz Gzell

 

Facebook komentár
Viki Fľaková

Viki Fľaková

Vo všetkých situáciach sa snažím nachádzať to dobré. Občas je to ťažké, ale to je predsa to životné dobrodružstvo.

Dostávajte každý týždeň do schránky naše články
Nikdy nedáme váš mail niekomu inému.