Dokonalá rodová rovnosť je asi utópiou, Simona Petrík, poslankyňa NR SR

simi kr

Feminizmus, rodová rovnosť, uplatňovanie rodového hľadiska a tiež ratifikácia tzv. Istanbulského dohovoru boli súčasťou otázok, na ktoré nám odpovedala SIMONA PETRÍK poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky.

 

“Ako vnímate feminizmus?”

Ja osobne veľmi pozitívne. Bohužiaľ ide o často dezinterpretované slovo, pod ktorým si ľudia predstavujú veľmi ihneď extrémne myšlienky a nápady, ako je neholenie si nôh a podobné hlúposti. Pritom ide o dosiahnutie rovnoprávnosti medzi ženami a mužmi, ktorí by mali mať vo svojej rozdielnosti rovnakú hodnotu. Páči sa mi aj preto, že znamená spravodlivejšiu spoločnosť, ktorá je aj efektívnejšia, pretože viac využíva talenty, aj tie ženské. Ak sa odbúrajú stereotypy, ľudia v sebe dokážu nájsť nadanie na veci, na ktoré by inak nepomýšľali, a z toho profitujeme všetci.

“Čo si predstavujete pod pojmom rodová rovnosť?”

Predstavujem si rovnaký prístup k príležitostiam a k zdrojom pre ženy aj mužov. Skrátka aby bytie ženou neurčovalo, že na dôchodku máte niekoľkonásobne väčšiu šancu prepadnúť sa pod hranicu chudoby ako muž.

“Aká je Vaša osobná angažovanosť vo vzťahu k uplatňovaniu rodového hľadiska?”

Snažím sa o introspekciu, premýšľam nielen nad okolím, ale aj nad sebou, či dávam ľuďom v okolí rovnaké šance a či ma neovládajú predsudky. Občas sa pri nich pristihnem a snažím sa ich odbúravať. V druhom rade sa snažím o tom písať, napríklad na svojom blogu na Denníku N, alebo v stĺpčekoch na aktuality.sk. A v treťom rade predkladám zákony, ktoré nerovnosť riešia. Napríklad zavedenie detských skupín, dovolenky pre otcov po narodení dieťatka a podobne.

“Pocítili ste niekedy rodovú nerovnosť?”

Samozrejme, najznámejší je prípad, ako ma s mojou dcérou nepustili do práce robiť si robotu, pre ktorú ma voliči zvolili. Parlament dal ženám-matkám najavo, že to nie je prostredie pre nich, že do parlamentu mamy s malými deťmi nepatria.

Ale stačí si zapnúť televíziu a za večer sa nedopočítate stereotypov. Zdá sa mi, že v médiách je ich oveľa viac ako v bežnom živote, kde sme sa už naučili tak neškatuľkovať. Keď tým človek začne zaoberať, rozpozná ju veľmi často. Občas je to nevinný rozdielny prístup, občas je to správanie hlboko poškodzujúce ženy alebo mužov. Aby som použila príklad – dievčatá nevedia matematiku a šoférovať, chlapci neplačú a neprejavujú city. To sú dva stereotypy, ktoré majú vážne dôsledky pre životnú pohodu a spokojnosť. V osobnom živote som napríklad na základnej škole chodila na varenie a chlapci na domáce práce. Už v škole jasne rozdelili, aké úlohy ktorému rodu prináležia. Odkázali nám, že je normálne, keď žena vykonáva náročnú neplatenú prácu, teda stará sa o domácnosť, a muž nie. Dnes už sa táto prax podľa mojich vedomostí nepoužíva a deti sa nerozdeľujú a učia sa všetko.

“Obracajú sa na Vás Vaši voliči s problémami týkajúcimi sa rodovej rovnosti?”

Áno, často. Otcovia, ktorí nemajú možnosť stretávať sa so svojimi deťmi na základe súdneho rozhodnutia mi často píšu, že súdy na základe tradičného rozdelenia rodových rolí rozhodujú pri pridelení starostlivosti apriori v prospech matiek. Neviem vyhodnotiť jednotlivé prípady, ale vo všeobecnosti si myslím, že majú pravdu. Je nepredstaviteľné, že štát takto prispieva k narušeniu vzťahov detí a rodičov. Ďalej sa najčastejšie sťažujú, že v mieste bydliska nie je dostatok miest v škôlke a tak musia najčastejšie matky zostávať doma len s prídavkom na dieťa. Poškodzuje to ich kariéru, budúci dôchodok a škodí to aj deťom, ktoré v tomto veku už mnohé potrebujú kolektív.

“Zahŕňa politický program Vašej strany aj otázku rodovej rovnosti?”

Program ešte nemáme vypracovaný, pretože strana SPOLU – občianska demokracia, za ktorú som poslankyňou, vznikla len pred dvoma mesiacmi. Po našom prvom sneme sa do toho pustíme. Postarám sa o to, aby tam také opatrenia boli. Potrebujeme napríklad dôstojnú pôrodnú a popôrodnú starostlivosť, podporu dojčenia, zmenu systému rodinných prídavkov, aby boli adresnejšie a najmä garanciu dostupnosti miesta v škôlke pre každé dieťa, ktoré dosiahne tri roky, ak má o toto miesto rodič záujem.

 “Je Vašou osobnou víziou, aby uplatňovanie rodového hľadiska dospelo k rodovej rovnosti?”

Áno, ale dokonalá rodová rovnosť je asi utópiou. Úplne by mi stačilo, keby sa ako spoločnosť posunieme na úroveň Nemecka alebo severských štátov.

“Bola by ratifikácia tzv. Istanbulského dohovoru pre našu krajinu prínosom?”

Som o tom presvedčená. Dnes sa na ministerstve práce viaceré odborníčky a odborníci s obmedzeným rozpočtom snažia, no nie je to priorita vlády, a tak nemajú dosť prostriedkov. Neexistujú záväzky, aby napríklad dostatok bezpečných domov štát odfinancoval. Stále nám tieto politiky financujú zo zahraničia z rôznych dotačných schém. Po prijatí dohovoru by to bola povinnosť, ktorá by bola medzinárodne vyhodnocovaná. Takto by to bolo v mnohých praktických krokoch, situácia žien ohrozených násilím by sa podľa môjho názoru výrazne zlepšila, lebo by sme sa museli zodpovedať, aké konkrétne kroky sme urobili. Násilie na ženách a ich deťoch poškodzuje nielen tieto ženy a deti, ale spôsobuje dlhodobé škody v celej spoločnosti, napríklad vo výdajoch na zdravotníctvo alebo zníženú zamestnanosť.

 

 

Facebook komentár
Katarína Mikle

Katarína Mikle

redaktor

Žena so štýlom, áno, som žena, ktorá má štýl, tak ako každá z vás. Mám svoj štýl, ktorý je mojím vyjadrením sa. Mám svoj štýl a vďaka nemu nesplyniem s davom. Ten štýl ide zvnútra a ja sa mu plne oddávam.

Dostávajte každý týždeň do schránky naše články
Nikdy nedáme váš mail niekomu inému.