Baví ma cestovať. Kamkoľvek a akýmkoľvek spôsobom. Každý má svoj dôvod na to, prečo niekam chodiť, blízko aj ďaleko, objavovať nové miesta cítiť iný vzduch, nacítiť si inú krajinu. Mne cestovanie jednoducho dáva krídla.

Vždy na jeseň mávam pocit, že skrátené dni a pribudajúca tma na mňa dosadajú ako ťažký závoj. Stáva sa zo mňa veľmi rozšírený druh človeka v tomto období – domased mestský. O piatej poobede už je tma a mne sa zdá, že už sa ani nikam neoplatí ísť, lebo nejaký môj vnútorný pocit mi hovorí, že už za chvíľu treba ísť spať. Dokonca keď si aj s nadšením naplánujem akúkoľvek cestu, či pracovnú či za radosťami a útekom zo všedných dní, deň pred odchodom mi môj vnútorný domased začne púšťať pochybnosti do mojej nadšením a tešením sa prežiarenej aury a mne sa zrazu prestáva chcieť aj nos vystrčiť zo dverí. Zrazu sa mi zdá, že nikam ísť nemusím, veď na čo, že doma je lepšie, že vonku je zima a že nestojí za to vôbec niekam chodiť. Samozrejme, že keď odolám, keď nedovolím svojmu domasedovi, aby ma presvedčil, aby prehlasoval moje nadšenie, cesta kamkoľvek stojí za to.

Cestovanie do známa aj do neznáma, cestou aj necestou, akýmkoľvek dopravným prostriedkom. Nezáleží na tom, či je to len na jeden deň či dokonca len pár hodín. Nové, iné prostredie, ľudia, okolnosti, podmienky, to všetko ma napĺňa elánom a energiou. Prichádzajú nové myšlienky, nové nápady. Dokonca sa mi ľahšie kráča. Akoby ma niečo nadnášalo.
Nepotrebujem chodiť a obzerať pamiatky, ani iné turisticky zaujímavé miesta. Fascinuje ma bežný život. Život v uliciach, kaviarňach, parkoch. Miesta, kde normálne žijú normálni ľudia. Baví ma sedieť a pozerať sa. Zapadnúť do každodenného života. Nájsť pekné miesto, kde mi krása výhľadu nachvíľu zatají dych. Ochutnávať jedlo, usmievať sa na ľudí, zapadnúť nachvíľu do iného sveta.

Akoby iné svety rozširovali ten môj vlastný. A mne dávajú krídla, ktoré umožňujú lietať stále ďalej. Posúvajú hranice. Vedomostí aj nadhľadu a chuti meniť veci.
K lepšiemu.

Škoda len, že v zime boj so svojím vnútorným domasedom prehrávam pomerne často. Že mi pristriháva krídla a že ja sama mu to dovolím.
Našťastie v lete na mňa nemá :).

Vladena