Halloween je americký sviatok, ktorý sa chtiac–nechtiac dostáva pod kožu aj niektorým Slovákom. Z regálov obchodných reťazcov vykúkajú rôzne halloweenovské čačky, kostýmy, sladké koláčiky, jogurty s tetovačkami, či jedlá pre najmenších v tvare strašidelných oranžových tekvíc alebo čiernych netopierov. Dospelí si zväčša povzdychnú nad týmito reklamnými ťahmi, ale deti sa vytešujú a sľubujú aj nemožné, len aby to či ono strašidelné od rodičov dostali.

Na niektorých školách začali vyrábať rôzne papierové dekorácie. Naše deti dostali za úlohu doma pripraviť jesennú ozdobu z tekvíc a väčšina sa zamerala na výrobu tekvicových strašidiel. My sme veľkú tekvicu na vyrezávanie nemali a rozhodne som ani neplánovala takúto tekvicu kúpiť. My sme z ozdobnej v záhradke vypestovanej tekvice vyrobili ježka, ktorý je na výstavke už druhý týždeň. Teší sa tam z neho a zo všetkých tekvicových príšer celý I. stupeň našej školy.

Neďaleká škola zas pripravovala z tekvíc svetlonosov – tekvicové lampióny. Týždeň spolu s rodičmi usilovne pracovali a vyrezávali. Včera mali deň D a celá škola sa vybrala na večerný pochod nosiť svetlo. Z tekvíc svietili magické svetielka. Svetielka, ktoré v zástupe detí, rodičov a pedagógov tvorili nádhernú ilúziu rozprávkového sveta. Svetielka nádeje, svetielka vzrušených srdiečok detí. Svetielka, ktoré deťom pripomenuli, že sa pomaly blíži čas Vianoc. Svetielka hrdých rodičov a pedagógov pri pohľade na rozžiarené očka detí. Musím vyjadriť svoju chválu, že to spoločne dokázali v tejto uponáhľanej dobe. Zastavili na chvíľku čas, aby sa spoločne vo večerných hodinách stretli a prešli v sprievode nielen svoju domovskú dedinu, ale aj tú susednú. Na takéto stretnutie sa oplatí využiť čas Halloweenu aj keď nespĺňal tie americké kritéria 🙂

Potichu sledujem ako toto obdobie vníma okolie, ako ho vnímame my doma…

My si doma spájame halloween s „dušičkami“ – sviatok Všetkých svätých. Chodíme na cintorín so spomienkami. Pálime sviečky na hroboch tých, ktorí už nie sú medzi nami, alebo aj tých, ktorí sa nemali možnosť narodiť. Akosi viac ako inokedy vnímame, že nám chýbajú, že by sme chceli ešte jedno objatie, pohladenie, jedno slovko, možno by stačil aj jeden pohľad…

V tomto je jeseň čarovná. Napriek tomu, že sa príroda hrá s paletou rozmanitých farieb,  naše srdcia sú zväčša v tento „dušičkový“ čas zahalené do šedej, prípadne čiernej farby.

Ale keď sa “halloweenské obdobie” skončí začne kolotoč vianočných nákupov a detskej radosti pri čakaní na Mikuláša. Ale to už predbieham… Vychutnávajme si ešte jeseň, s halloweenom alebo bez, hlavne s radosťou 🙂

Viki

Prečítajte si tiež: Pondelkové návody: 6 krokov k čistej mysli