Hedviga Poľská, vyhlásená za svätú

H

Mnohé ženy z histórie sa počas svojho krátkeho života zaslúžili o veci, ktoré si dnes čítame ako zaujímavosti, ale i o veci, ktoré nám ostali ako posolstvá z minulosti. Išlo hlavne o ženy žijúce na kráľovských dvoroch. Niektoré sa zviditeľnili škandálmi, iné uzákonili rôzne reformy.

Boli i také, ktoré svojím láskavým prístupom, spravodlivosťou a múdrosťou zanechali po sebe iný odkaz. Také, ktoré boli po svojej smrti vyhlásené za sväté.

Hedviga Polská (Jadwiga z Anjou) sa narodila okolo roku 1371 až 1374 na kráľovskom dvore v Budíne, ako najmladšia dcéra Ľudovíta Veľkého a jeho druhej manželky Alžbety Kontromaničovej. Už v roku 1378 ju otec zasnúbil s Viliamom Rakúskym, na základe predom dohodnutej zmluvy. Hedviga mala staršiu sestru Máriu, ktorej úlohou bolo zdediť Poľsko. Ona zas mala zabezpečiť spojenectvo s Rakúskom.

Mladému dievčaťu sa dostalo veľmi dobrého vzdelania. Ovládala niekoľko jazykov, maďarský, latinský, bosniansky, chorvátsky, nemecký či poľský.
Svetlovlasá, vysoká kráska s modrými očami sa tiež zaujímala o vedu, umenie, hlavne o hudbu. Keď v roku 1382 zomrel Hedvigin otec, uhorský kráľ Ľudovít, ostal bez mužského potomka. Vynárala sa otázka, čo bude ďalej. Poľská šľachta totiž nechcela, aby trón získala najstaršia dcéra Mária, pretože už prevzala uhorský trón. Nechceli, aby vládla Poľsku na diaľku.

Vyriešila to preto ich matka kráľovná Alžbeta. Do Poľska poslala svoju mladšiu dcéru Hedvigu, ktorú v roku 1384, ešte ako dieťa korunovali za poľskú kráľovnú.

V tom čase už na východe od Poľska existovala nová veľmoc, Litva. Koncom 14. storočia dospeli Poliaci a Litovčania k názoru, že by bolo výhodné spojiť sa, zjednotiť sily proti spoločným nepriateľom Rusom, Tatárom a Rádu nemeckých rytierov. Spojenectvo mal spečatiť sobáš mladučkej poľskej kráľovnej Hedvigy a pohanského vládcu Litvy, veľkokniežaťa Vladislava Jagelonského.

Ešte predtým, keď mala Hedviga asi jedenásť rokov prišiel za ňou Viliam Rakúsky, aby si vymohol naplnenie dávnej zmluvy jej otca o sobáši. Neuspel. Hedviga sama zrušila zasnúbenie. Hovorí sa, že to urobila preto, lebo sobáš s Jagelonským brala ako povinnosť voči krajine. V srdci však milovala Viliama Rakúskeho, ktorému bola v detstve prisľúbená.

O rok na to, v marci 1385 sa dvanásťročná dievčina vydala v Krakove za tridsaťšesťročného Vladislava Jagelonského. Nasledovala Vladislavova korunovácia za poľského kráľa, pričom si Hedviga udržala svoje kráľovské práva. Vznikol tak poľsko-litovský štát. Z Hedvigy sa stala kráľovná, čo zväčša ostávala v úzadí, i keď sa zúčastňovala niektorých dôležitých rokovaní. Podporovala hlavne cirkev a starala sa o chudobných. Aktívna bola v kultúrnom a diplomatickom živote, ale tiež i politicky. Mala zásluhy na prinavrátenie stratených území, ktoré si ponechalo Uhorsko po jej nástupe na trón. Zaoberala sa kultúrnymi a dobročinnými aktivitami. Podporovala spisovateľov, umelcov, veľa peňazí venovala charite. Zakladala nemocnice. Poskytla štipendium dvadsiatim študentom z Litvy na štúdium na Karlovej univerzite v Prahe, aby mohli po vyštudovaní ďalej šíriť kresťanstvo vo svojej krajine. Založila biskupstvo vo Vilniuse. Predala svoje šperky, aby pomohla obnoviť Jagelonskú univerzitu.

22. júna 1399 Hedviga konečne porodila dieťa, dcérku Alžbetu Bonifáciu. Obe však do mesiaca zomreli na popôrodné komplikácie. Boli spoločne pochované vo Wawelskej katedrále v Krakove.

O Hedvige kolujú mnohé legendy

Jednou z nich je legenda o Hedviginom čiernom kríži, pri ktorom sa často modlila a ktorý je dodnes vo Wawelskej katedrále. Traduje sa, že počas jednej z modlitieb k nej prehovoril Ježiš z kríža. Podľa inej legendy darovala Hedviga istému chudobnému kamenárovi, ktorý ju prosil o pomoc, drahokam zo svojej črievičky. Keď odišla, kamenár spozoroval, že na sadrovej podlahe ostal hlboký odtlačok jej topánky, hoci sadra už dávno pred jej návštevou stvrdla. Tento odtlačok je v Krakove uložený dodnes.

Hedviga bola považovaná za svätú a početné legendy o zázrakoch mali túto svätosť potvrdiť. Blahorečená bola 8. augusta 1986 a svätorečená pápežom Jánom Pavlom II. pri jeho návšteve v Krakove 8. júna 1997.

 

Vaša Iwka

 

 

Facebook komentár
Iwka Bašnáková

Iwka Bašnáková

Mám svoj štýl a prezradím vám z neho niečo. Nosím ružové okuliare a úsmev na tvári.

Dostávajte každý týždeň do schránky naše články
Nikdy nedáme váš mail niekomu inému.