Virginia Woolf: kráľovná ženských príbehov

Virginiu Woolf väčšina ľudí pozná ako spisovateľku. Čo však málokto vie je, že bola tiež priekopníčka. Pohybovala sa v intelektuálnych kruhoch, keď ženy sedeli doma a ich hlavnou úlohou bolo vyzerať pekne. Bola tiež podnikateľkou, čo bolo na tú dobu nevídané a novátorkou, aká v anglickej literatúre nemá obdobu.

Virginia sa narodila v Londýne v roku 1882 do intelektuálnej rodiny. Otec aj mama sa pohybovali v londýnskych salónoch a stretávali sa s umelcami a filozofmi vtedajšej doby. Malá Virginia tak trávila detstvo medzi dospelými pri filozofických debatách, ktoré ju inšpirovali už od mladého veku. Nechodila do školy, ale učili ju jej rodičia, narozdiel od jej bratov, ktorý boli formálne vzdelaní na prestížnych školách. Tento fakt ju trápil, ale neskôr mala možnosť študovať na prestížnej King‘s College London, kde si vybrala predmety ako staroveká gréčtina, latinčina či história.

Spolu so svojimi súrodencami a ďalšími intelektuálmi založili skupinu Bloomsbury. Táto skupina sa skladala s umelcov, filozofov, spisovateľov a intelektuálov. Všetci (muži aj ženy) spolu úzko spolupracovali a ich teórie zanechali hlbokú stopu na filozofii, literatúre, ekonomike či feminizme dvadsiateho storočia. Skupina Bloomsbury bolo aj miesto, kde Mladá Virginia stretla svojho manžela, spisovateľa Leonarda Woolfa.

Mladí manželia spolu založili vydavateľstvo Hogarth Press, ktoré neskôr vydalo najznámejšie diela Virginie, ako K majáku, Vlny, alebo Orlando. Aj tieto diela sú dôvodom, prečo je doteraz považovaná za jednu z najvplyvnejších autoriek modernej literatúry. Písala jedinečným spôsobom, pričom zobrazovala ženské témy. Jedna z jej kníh inšpirovala aj oskarovú snímku Hodiny(The Hours), ktorá má veľmi zaujímavé spracovanie. Jedná sa o príbeh troch žien, ktorých osudy sú zviazané knihou Pani Dallowayová. Prvý príbeh zachytáva Virginiu (hrala ju Nicole Kidman, ktorá za túto rolu získala oskara), ako píše Pani Dallowayovú. Druhý zobrazuje ženu v domácnosti v päťdesiatych rokoch (Julianne Moore), ktorá ju číta. Tretí príbeh bravúrne zahrala Meryl Streep, kde sa dej tejto knihy stáva jej realitou. Jedinečné spracovanie jedinečnej predlohy.

Aj napriek pracovnému úspechu a šťastnému manželstvu sa Virginia celý život trápila, trpela totiž bipolárnou poruchou. Svoje trápenie nezvládla a v roku 1941 spáchala samovraždu. Vo svojom rozlúčkovom liste Leonardovi napísala: „Drahý, cítim, že zase šaliem. Viem, že už si takýmto obdobím prejsť znovu nemôžeme. Už sa z toho nespamätám…nemyslím si, že dvaja ľudia môžu byť spolu šťastnejší ako my.“

Woolfovej texty poslúžili ako základ nasledujúcim vlnám feminizmu. Jej knihy sú popretkávané príbehmi žien, ktoré v súkromí svojho domova žijú bohaté, zaujímavé životy bez akéhokoľvek obmedzenia. Jej odborné texty sa zastávali žien v čase, keď to nebolo moderné a bojovali za rovnoprávnosť. Aj keď Virginia boj zo svojimi démonmi prehrala, veľkou mierou pomohla k víťazstvu, z ktorého všetky ťažíme doteraz.

The Hours oficiálne video k filmu

Facebook komentár
Etta Henri

Etta Henri

Etta je tvor tvorivý a keď práve netvorí, trávi čas inak, samozrejme aktívne. Pravdepodobne sledovaním Gilmore Girls. Alebo filmov od Aronofskeho. Určite ju nikdy nikto nemôže obviniť, že nemá široký záber.