Typ a sila väzby medzi matkami a ich deťmi môže predikovať správanie dieťaťa v jeho romantických vzťahoch na desaťročia dopredu.
Preverbálne spomienky sú do psychiky dieťaťa silno vpečatené. Výskumníci zistili, že deti, ktoré mali v ranom detstve vytvorenú bezpečnú väzbu so svojou matkou, sú v dospelom veku viac pripravené riešiť vzťahové konflikty, rýchlejšie sa po týchto konfliktoch zotavujú a dokážu vytvoriť stabilné a uspokojivé romantické vzťahy v skorej dospelosti.
“Často je veľmi náročné nájsť pretrvávajúci efekt raného detstva, ktorý sa vzťahuje k dospelosti, pretože okolnosti sa menia“, povedal autor štúdie Jeffry A. Simpson, profesor psychológie na univerzite v Minnesote. „Ľudia sa menia, no je tu prítomný náznak stability a pretrvávania raných zážitkov u mnohých z nich.“
Simpson a jeho kolegovia skúmali údaje o 75 deťoch, ktoré sa narodili v rokoch 1976 a 1977, a ktorých matky dostali zadarmo prenatálnu starostlivosť. Tieto prvorodené deti dostávali v pravidelných intervaloch rôzne dotazníky, hodnotenia pre rodičov a učiteľov a boli podrobené ďalšiemu skúmaniu, ktoré vyvrcholilo študovaním ich romantických vzťahov vo veku 20 až 21 rokov.
Keď mali tieto deti 12 a 18 mesiacov, boli vystavené stresujúcej situácii, kde ich najskôr oddelili od matiek a po krátkom čase ich znovu skontaktovali s matkami v jednej miestnosti. Deti, ktoré vykazovali neistú väzbu k svojej matke a aj po opätovnom skontaktovaní s ňou ostávali rozladené a neisté, v dospelosti vykazovali viac negatívnych emócií v situáciách, keď sa pokúšali vyriešiť vzťahový konflikt.
Simpson však podotýka, že tieto výsledky boli ovplyvnené aj sociálnymi zručnosťami samotných detí v čase, keď navštevovali základnú školu, a takisto silou vzťahu s najlepším priateľom, priateľkou, keď mali 16 rokov.
“Takisto sme zistili, že hoci ste mohli mať neistú väzby so svojou matkou, no váš prvý partner v dospelom veku bol vaším verným priateľom, ste v základe chránení od dysfunkčného správania sa vo svojich vzťahoch o 20 rokov neskôr. Vôbec to neznamená, že byť vo vzťahu neistým musí byť vaším osudom.“
„Zistenie, že určité vzťahové vzorce môžu ovplyvniť za určitých okolností celý náš život, napríklad výber správneho partnera, takisto závisí od stupňa traumy, ktorú sme prežívali ako malé deti, a na našej odolnosti voči tejto traume“, povedal Dr. Victor Fornari, riaditeľ Oddelenia detskej a adolescentnej psychiatrie v New Yorku.
“Rovnako záleží na kvalite starostlivosti, ktorú sme ako deti dostali, ako aj na našom vrodenom temperamente a na našich biologických predispozíciách“, povedal Forantii. “Určite všetko toto má svoj základ v ranom detstve, no nie je to len väzba matka – dieťa, ktorá ovplyvňuje neskôr naše vzťahy.“
Dospelí, ktorí spomínajú na nie dobrý vzťah so svojou matkou v ranom detstve – bez ohľadu na to, či tento vzorec pretrval až do dospelosti, by mohli zvoliť psychoterapiu, aby ich život dostal šťastnejší a spokojnejší rozmer, navrhuje Simpson.
“Je skutočne dôležité rodičov neodsudzovať. Vo všeobecnosti ak je vo vzťahu matka – dieťa prítomný niektorý z negatívnych vzorcov správania, má svoju príčinu, matka môže byť často vo finančnom či emočnom strese alebo nedostatku. Aj naše matky robili a robia to najlepšie, čo za daných okolností dokážu.“
Nel
Prečítajte si tiež: Šťastné a spokojné
www.livescience.com
