Maskulínny protest

Maskulínny protest

Žena je bytosť zaujímavá a nepreskúmaná. Asi neexistuje psychológ, ktorý by ženskej psychike nevenoval osobitú pozornosť.

Alfred Adler ( 1870-1837 ) bol na rozdiel od Freuda sociálne orientovaným teoretikom, písal články a prednášal o rizikách v detstve, právach žien, o rovnocennosti pohlaví a mnohých ďalších sociálnych témach.

Podľa Adlera sa ženy vo svojej spoločenskej úlohe necítia dobre a majú tendenciu osvojovať si rolu mužskú, pokúšajú sa kompenzovať pocity podradenosti alebo nedostatočnosti zveličeným zjavným agresívnym správaním.

Tento fenomén nazval Adler maskulínnym protestom. Je to dôležitý termín, tak v histórii modernej psychológie, ako aj v histórii Adlerovho teoretického vývoja, najmä v jeho dôležitom pohybe od myšlienok fyzickej menejcennosti a jej psychickej kompenzácie k posudzovaniu osobných názorov a pocitov podradnosti, ako aj vzniku kompenzačného úsilia. Silnou podporou pre jeho nový spôsob uvažovania o ženách boli vtedajšie kultúrne predpoklady sociálnej a sexuálnej inferiority (podradnosti) žien a ich odpor voči týmto predpokladom. Adler tvrdil, že rozdiely medzi pohlaviami, kladenie žien na nižšiu pozíciu, než majú muži, bolo vnímané ako odrádzajúce. Ženy a dievčatá vtedajšiej doby vyžadovali, aby sa s nimi zachádzalo ako s mužmi. Chlapci a muži, ktorí sa týmto cítili v ohrození, mali podobnú požiadavku. Chceli, aby sa s nimi zaobchádzalo ako so skutočnými mužmi. Všetci protestovali, že majú právo na takú dôstojnosť, ktorá bola dovtedy spájaná s nadradenosťou.

Vzťahy medzi mužmi a ženami boli narušené, na jednej strane zvonku “bojom pohlaví” a na druhej strane vo vnútri každého človeka, pochybnosťami o vlastnej hodnote ako muža či ženy. Freud a jeho nasledovníci vnímali rozdiel medzi mužmi a ženami najmä z hľadiska anatómie, pre nich bol tento nový termín ohrozením ich konceptu fyzickej determinácie, ktorá v tých časoch vedu charakterizovala.

Formálne spory týkajúce sa maskulínneho protestu začali na stretnutiach Viedenskej psychoanalytickej spoločnosti v roku 1911, čo v konečnom dôsledku viedlo k jej rozdeleniu. Adler neskôr vytvoril svoju vlastnú Spoločnosť individuálnej psychológie. Hoci Adler ďalej rozvíjal svoju teóriu o pocitoch menejcennosti a ľudských kompenzačných fiktívnych cieľoch, termín maskulínny protest používal menej a menej, no stále ho považoval za dôležitý príklad všeobecného úsilia o dokonalosť. Vo svojom diele okrem iného napísal:

Neurotický cieľ nadradenosti je vždy viac-menej identifikovaný s mužskou úlohou vďaka výsadám, či už skutočným alebo imaginárnym, ktoré naša súčasná kultúra vložila do muža. Dievčenský pocit podradenosti môže byť výrazne zvýšený, keď si uvedomí, že je žena, a u chlapca je to podobné v prípade, keď pochybuje o svojej mužnosti. Obaja kompenzujú prehnanosť toho, čo si predstavujú ako mužské správanie. Túto forma kompenzácie nazývam mužský protest.”

“Neurotickým účelom je zvýšenie sebaúcty, pre ktoré je najjednoduchším vzorcom maskulínny protest. Tento vzorec, “chcem byť skutočným mužom”, je vedúcou fikciou.”

“V súkromnom myšlienkovom svete pacienta, no nie vo všeobecnom, spoločnom pohľade sú spomienky, impulzy a činy usporiadané podľa vzorca podriadený- pod-žena  a nadradený-nad-muž.”

 

S láskou Nel

 

zdroj: www.adlerpedia.org

Prečítajte si tiež: Žena z pohľadu psychológie: Sigmund Freud http://zenysostylom.sk/zena-pohladu-psychologie-sigmund-freud/

Facebook komentár
Nel Valentová

Nel Valentová

Mám rada spájanie protikladov, v každom nedorozumení vnímam zároveň príležitosť k rastu a pochopeniu.

Dostávajte každý týždeň do schránky naše články
Nikdy nedáme váš mail niekomu inému.