Vlastným menom Nataša Hodáčová sa narodila 27. februára 1912 v Brne. Meno dostala podľa hlavnej hrdinky románu Vojna a mier. Naška, ako ju doma prezývali, pochádzala z takpovediac lepšej rodiny. Otec JUDr. František Xaver Hodáč bol významný národohospodár, profesor na ČVUT a neskôrv období prvej ČSR, pôsobil dlhé roky vo vysokej politike. Matka Ada, talentovaná maliarka, bola dcérou známeho českého historika a univerzitného profesora Jaroslava Golla. Priezvisko Gollová má Nataša práve po svojom dedkovi. Mala silné kultúrne a tiež intelektuálne rodinné zázemie. Už ako dieťa hrávala divadlo. Vyštudovala dievčenské gymnázium. Pokračovala štúdiom na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity. To však nedokončila, pretože ju lákalo umenie. Venovala sa modernému scénickému tancu, ktorý študovala u Jarmily Kröschlovej, v tej dobe považovanej za najlepšiu. V roku 1932 odcestovala s tanečnou skupinou, ktorej bola členkou, na súťaž do Paríža. Tam sa Nataša zoznámila s básnikom a dramatikom Tristanom Tzarom. Bezhlavo sa doňho zamilovala a domov sa vrátila až o niekoľko mesiacov. Sama. Jej veľká láska sa žiaľ nenaplnila. Ostali spolu v kontakte a písali si dlhé roky. Do prvého filmu ,,Kantor Ideál“ sa dostala úplnou náhodou. Režisér Martin Frič do úloh študentiek chcel obsadiť neopozerané dievčatá. Vybral si ich práve medzi členkami tanečnej skupiny, ktorých vystúpenie videl. Než sa Nataša postavila opäť pred kameru, trvalo to tri roky. Medzitým hrala v divadlách, dokonca istý čas hrala aj na Slovensku, v Slovenskom národnom divadle. Potom sa kvôli chorej matke vrátila do Prahy. Ozajstnou filmovou hviezdou sa stala až na sklonku tridsiatych rokov. Martin Frič ju obsadil do filmu ,,Kristián“, kde hrala po boku Oldřicha Nového. S ním hrala aj vo filmoch ,,Eva tropí hlouposti“, ,,Hotel Modrá hvězda“, či ,,Roztomilý človek. Tieto aj ďalšie filmy vyniesli Natašu Gollovú na výslnie. Potvrdzovala v nich, že nemá len oslnivý zjav, ale je aj úžasnou komediálnou herečkou. V rokoch 1940 až 1943 prišlo mimoriadne ťažké obdobie, pretože jej otec patril k najvýznamnejším politikom Československej národnej demokracie a k skupine Národné zjednotenie, kde sa snažili obrániť republiku pred nacistami. Jej prehreškom bola vraj spolupráca s Nemcami, ktorí si ju premenovali na Adu Goll. Hrala totiž v jednom nemeckom filme „Vrať se ke mně zpět“. Nataša Gollová spolu s Lídou Baarovou a Adinou Mandlovou bola na konci tridsiatych a začiatkom štyridsiatych rokov považovaná za najväčšiu ženskú hereckú hviezdu. S Mandlovou ju navyše dlhé roky spájalo aj veľké priateľstvo.Hrali spolu vo filme ,,Kristián“. To sa však jedného dňa skončilo. Dôvodom bol Willy Söhnel. Český Nemec, ktorý v období protektorátu šéfoval celému českému filmu. V tom čase bol Mandlovej milencom a Gollová, jej ho prebrala.
„Všetci priatelia ju od toho vzťahu odhovárali, lebo vedeli, že po vojne z toho môže mať nepríjemnosti, ale ona si nedala povedať,“ spomínala neskôr vo svojich memoároch Mandlová. Áno, neskôr ju ,,poznačilo“, že chodila s Nemcom,  považovali ju za nacistickú kolaborantku, hoci ňou nikdy nebola. Nataša pracovala pred koncom vojny v Terezíne ako dobrovoľná ošetrovateľka. Tam sa nakazila týfusom a takmer pol roka bojovala o život. Všetka jej snaha, aby získala späť lepšiu povesť, bola márna. To, že chodila s Nemcom a hrala v jednej nemeckej komédii, stačilo. Nepomohla jej ani dobrovoľná činnosť v Terezíne. Dokonca niektoré kolegyne spísali petíciu, že z morálnych dôvodov s ňou odmietajú ďalej spolupracovať. V roku 1947 odišla do Českých Budejovíc, kde dostala angažmá a tiež ponuku na svadbu od režiséra Karola Konstantina. Obaja si vraj veľmi rozumeli a prežívali pekný manželský vzťah. V roku 1951 prišla ponuka na úlohu vo filme ,,Císařův pekař a Pekařův císař“. Neskôr sa manželia vrátili do Prahy a Nataša hrala v divadlách. Začala však trpieť chorobami. V roku 1962 prišla rana, keď zomrel jej manžel na náhlu srdcovú príhodu. Nataša už hrala veľmi málo. V roku 1974 si zahrala vo filme Zdenka Podskalského ,,Drahé tety a já“. Choroba ju veľmi obmedzovala, napriek viacerým operáciám. Jej posledným filmom bol ,,Konečná stanica“ v roku 1981. Neskôr už obdobie svojho života prežila v domove dôchodcov. Ošetrovateľkám vraj spamäti recitovávala a tiež ich učila po anglicky. Zomrela 29. októbra 1988 v spánku, vo veku 76 rokov. V novinách o smrti slávnej herečky vyšla stručná, dvojriadková správa…

Zdeněk Svěrák o Nataši Gollovej povedal:
„Dokázala, že pôvab a komika sa vôbec nemusia navzájom vylučovať.“

Vaša Iwka

Foto:/natasa-gollova.estranky.cz, antikvariat-susice.cz