Nebezpečná osamelosť

osamelost

V časoch, kedy je komunikácia s priateľmi a členmi rodiny žijúcimi ďaleko od nás záležitosťou niekoľkých kliknutí myšou či stlačení kláves na telefóne, výskumy naznačujú, že sme ako spoločnosť osamelejší než kedykoľvek predtým. A žiadna veková skupina túto osamelosť neprežíva tak ťažko, ako práve seniori.

Na začiatok niekoľko alarmujúcich výsledkov psychologických štúdií:

Podľa štúdie výskumníkov Univerzity v Kalifornii (UCSF) 18 percent seniorov žijú sami a až 43 percent z nich uvádza každodenný pocit osamelosti.

Osamelí seniori sa zvyknú opúšťať a rýchlejšie zomierajú. Uvedená štúdia UCSF taktiež ukazuje, že ľudia, ktorí majú 60 a viac rokov a uvádzajú pocity osamelosti, majú zvýšené riziko predčasného úmrtia o 45 percent. Izolovaní starší ľudia tiež vykazovali až o 59 percent vyššie riziko mentálneho a fyzického úpadku než ich vrstovníci, ktorí žili viac sociálnym spôsobom života.

Osamelosť je nákazlivá. Starí ľudia, ktorí sú osamelí, sa zvyknú správať spôsobom, ktorý od nich druhých ľudí odháňa. Psychológovia z univerzity v Chicagu, ktorí analyzovali údaje z Farminghamskej srdcovej štúdie (išlo o dlhotrvajúcu štúdiu skúmajúcu kardiovaskulárne ochorenia) zistili, že osamelí seniori majú tendenciu čoraz viac sa izolovať, pretože od seba ľudí odháňajú a nevyvíjajú snahu pestovať medziľudské vzťahy.

A bonbónik nakoniec?

Dve tretiny starých ľudí v Amerike, ktorí o sebe uviedli, že sa cítia osamelo, žili dokonca v manželskom spolužití či v inej forme partnerského vzťahu. Toto zistenie nás len utvrzuje v tom, že nie je dôležité množstvo našich kontaktov s inými ľudmi, ale práve ich zmysel a hĺbka.

Prečo sú starí ľudia tak osamelí?

“Sú osamelí, pretože sú sami”, odpovedá T. Byram Karasu, M.D., vedúci oddelenia psychiatrie a behaviorálnych vied na Albert Einstein College of Medicine. “Sú ponechaní v ústavoch pre seniorov, žijú v asistovaných komunitách. To je úplne dezorientujúca skúsenosť.”

Dokonca aj v prípadoch, kedy sa o seniorov starajú členovia rodiny Karasu hovorí, že sa málokedy venuje pozornosť hlbokej zúčastnenej komunikácii medzi starkými a zvyškom rodiny.

Bobbie Smithová, profesionálna opatrovateľka z Home Instead Senior Care, ktorá ma viac než 60 rokov skúseností s touto prácou, to len potvrdzuje. Hovorí, že moderný trend problémov v rodinných vzťahoch, ako napríklad tých medzi starými rodičmi a vnúčatami spôsobil, že sa mnohí starí ľudia cítia byť odsunutí na vedľajšiu koľaj.

Ako z tohto nepríjemného začarovaného kruhu von?

Počúvajme a venujme pozornosť: “Často poriadne nenačúvame tým, ktorých máme radi”, hovorí psychoterapeutka Tina Tessina, Ph.D.. Podľa nej najväčším darom, ktorý môžeme blízkemu človeku dať, je povzbudiť ho, aby viac rozprával. Pozorným počúvaním môžme našim blízkym pomôcť odhaliť napríklad to, čo ich v minulosti zaujímalo a robilo šťastnými, a pokúsiť sa prebudiť tieto zabudnuté aktivity opäť k životu.

Nechajme ich učiť nás: Smithová povzbudzuje opatrovníkov k tomu, aby sa od svojich starkých učili. Napríklad ak sa staráme o mamu, ktorá miluje vyšívanie, poprosme ju, nech nás to naučí. Toto samo o sebe neposilňuje len citovú väzbu, no takisto to prispieva k rovnováhe vo vzťahu rodič–dieťa, ktorá sa starnutím rodiča častokrát vychyľuje a úlohy sa menia.

Postavme most medzi generáciami: Podľa Smithovej opatrovníci môžu hrať kľúčovú úlohu v podporovaní vzťahov medzi starými rodičmi a vnúčatami. Deti často vnímajú svojich starých rodičov ako čudných a nudných, zatiaľ čo je ich možné vnímať úplne inak, napríklad ako cenný zdroj múdrosti. Skúsme ich učiť, ako spolu tráviť čas. “Toto chýba v mnohých domácnostiach starých ľudí. Potrebujú zdieľať svoje príbehy.  To je spôsob, ako môžu skúsenosti a vedomosti prechádzať k mladšej generácii”, hovorí Smithová. Karasu takisto pripomína, že seniori majú veľký potenciál prispievať do svojich rodín, ak im je to umožnené. Hovorí, že je to veľmi dôležité, pretože starí ľudia, ktorí žijú osamelo častejšie vykazujú príznaky úbytku kognitívnych funkcií než tí, ktorí sú mentálne stimulovaní interakciou s ostatnými členmi rodiny.

Aj myšlienka sa počíta: Nemusia to byť len blízki, ktorí žijú so starým človekom v spoločnej domácnosti. Obyčajná pohľadnica, list či telefonát od príbuzného starého človeka poteší a zahreje pri srdci, bude sa cítiť byť právoplatným členom rodiny. Každý krok, ktorý urobí vášho milovaného starkého či starkú šťastnejšími im nepomôže len k tomu, že budú žiť dlhšie, no môže im podstatne uľahčiť blížiaci sa odchod z tohto sveta.

Nel

 

zdroj: agingcare.com

Facebook komentár
Nel Valentová

Nel Valentová

Mám rada spájanie protikladov, v každom nedorozumení vnímam zároveň príležitosť k rastu a pochopeniu.

Dostávajte každý týždeň do schránky naše články
Nikdy nedáme váš mail niekomu inému.