,,Ako na Nový rok, tak po celý rok”

Nový rok, 1. januára

Historicky prvé oslavy Nového roka zaznamenali v Mezopotámii roku 2000 pred naším letopočtom, kde ho vítali v polovici marca, v čase jarnej rovnodennosti a Gréci začínali písať nový kalendár v deň zimného slnovratu. Július Cézar v roku 46 pred naším letopočtom zaviedol nový, Juliánsky kalendár, v ktorom ustanovil 1. január prvým dňom nového roka.

Na Nový rok sa v minulosti tradovalo, aby si ľudia zabezpečili bohatstvo a dobrú úrodu, platil zákaz vstupu ženy ako prvej do domu. Nič dobrého neveštil ani príchod starého muža oblečeného v kožuchu. V každom dome však boli naopak vítaní malí chlapci, vinšovníci.

Ak do domu prišiel niekto cudzí, nesmel mať prázdne ruky a mal priniesť aspoň koláče či peniaze, čo znamenalo, že prináša hojnosť a nie škodu

Navyše musel zaželať: „Vinšujem vám šťastlivý nový rok, že nám dal Boh starý prežiť a nového dožiť!“

Na Nový rok sa neupratovalo. V celej domácnosti musela už vládnuť čistota a poriadok, aby tak bolo po celý rok. Ženy chodili do kostola v bielom odeve, čím si zabezpečili úrodu pekného a vysokého ľanu.

Smeti sa von nevynášali z obavy, aby sa z domu nevynieslo šťastie

Okrem nevyhnutných robôt sa nemalo robiť nič. Niektoré práce boli dokonca vyslovene zakázané pod hrozbou trestu. No predovšetkým sa nesmelo prať. Ani bielizeň nemohla byť vyvesená. Zakázané bolo šiť, lebo by sliepky neniesli vajcia.

Dievča, ktoré tri razy na Nový rok spadlo, si mohlo byť isté, že sa do roka vydá. Sny zo silvestrovskej noci na Nový rok sa mali splniť.

Prvého januára zavčas ráno chodievali vinšovať zväčša mladí chlapci. Novoročné vinšovanie bolo veľmi podobné vianočným vinšom. Okrem toho sa používali aj vinše žartovného charakteru.

,,Ako na Nový rok, tak po celý rok“, príslovie, ktoré ľudia dodržiavali

Po celý deň sa pozorovali, pretože verili, že kto si ako v priebehu dňa bude počínať, tak sa mu bude dariť aj po celý rok. Ak niekto napríklad ráno zaspal, po celý rok sa mal s dôležitými prácami omeškávať. Kto bol mrzutý, hašterivý, či nahnevaný, toho mala po celý rok sprevádzať zlá nálada. Preto si ľudia dávali pozor, aby sa nevadili, neplakali a podobne. Ak sa v dome niečo rozbilo, po celý rok sa mal riad rozbíjať.

Magickú moc malo na Nový rok i jedlo

V prvý deň v roku nesmelo na stole chýbať bravčové mäso, symbolizujúce blahobyt. Niekde varievali šošovicu, tá predstavovala mince, čiže bohatstvo.
Na Spiši symbolizoval peniaze zase mak, preto gazdinky nezabudli pripraviť makové koláče.
Na Nový rok obedovali všetci spolu za stolom, prikrytým tým istým obrusom ako na Štedrý večer.
Často i chlieb položený na stole bol ten istý. Jedál malo byť toľko, aby sa všetci najedli dosýta, inak by cez rok hladovali.

Pamätám si ešte na jednu tradíciu, ktorú mi opakovala moja babička

Na Nový rok nejesť žiadnu hydinu, čo lieta, lebo uletí z domu šťastie. Po rokoch som na zvyk pozabudla a nedodržala ho… Ešte v tom mesiaci sa predpoveď splnila.. Odvtedy si ho už navždy zapamätám.

 

“Vinšujem vám Nový rok, aby ste mali šťastný krok, doma lásku, svornosť, a všetkého hojnosť.”

 

Vaša Iwka

 

Prečítajte si tiež: Vedeli ste, že sen zo Silvestra na Nový rok sa splní?

 

Zdroj:/http://slovenske-zvyky.webnode.sk/kalendar-akcii/zima/na-silvestra/

 

Facebook komentár
Iwka Bašnáková

Iwka Bašnáková

Mám svoj štýl a prezradím vám z neho niečo. Nosím ružové okuliare a úsmev na tvári.