Piatkové pohladovkové zamyslenie sa

hladovka

Je zaujímavé, ako sa našou “vyspelosťou” poposúval náš život v porovnaní so životom ešte pred sto rokmi. O technickom pokroku netreba polemizovať, o čistote a zvýšení životnej úrovne tiež nie. Čo mám na mysli, je naša posadnutosť jedlom ako takým.

Tým, že nemusíme bojovať o holý život, nemusíme myslieť pár mesiacov dopredu či vôbec bude čo vložiť do úst, či úroda vystačí na celú zimu, či je dostatok dreva na to, aby sme v zime nezamrzli – tým máme veľa priestoru na “starosti” iného druhu. Alebo na starosti, ktoré preberáme od iných a trápime sa nimi – najčastejšie z informácií masmédií. Rozoberanie problémov seriálových postáv mi príde ako celkom slušne zabitý čas.

Na to, aké máme možnosti a technológie, koľko informácií a ako rýchlo sa vieme v prípade potreby spojiť a premiestniť na opačnú stranu planéty, tak máme príliš veľa problémov, ktorým venujeme primálo pozornosti. Ešte stále sa vedú žabo-myšie vojny, boj o moc, územie, majetky. Nehovoriac ani o objeme výroby zbraní. Stále ešte víťazí ego, chuť moci a peňazí. Osobný prospech, ktorý by mohol ustúpiť vyšším záujmom je na dennom poriadku. Nielen v politike, ale najmä v biznise. Kvôli peniazom sme schopní devastovať krajinu, v ktorej žijeme, s krátkodobým výhľadom zisku a s ďalekosiahlymi následkami.

Máme prebytok potravín, prebytok obalov, prebytok spotrebných vecí. Ešte pred sto rokmi bola zima obdobie, kedy človek prirodzene chudol, strácal zásoby tuku, pretože potravy bolo poskromne a plytvanie potravinami neexistovalo. Dnes naša starosť na jar je, ako sa zbaviť zimných zásob telesného tuku, ktoré sme si nahonobili cez zimu.

Najjednoduchšie riešenie je – toľko nejesť. Prirodzene, keď v zime máme menej pohybu, menej telesných aktivít, nepotrebujeme ani toľko prijímať. Áno, existujú tabuľky, koľko kalórií treba prijať, koľko proteínov, tukov, sacharidov. Tabuľky… Každý sme iný, treba jednoducho začať počúvať svoje telo, všímať si, čo mu robí dobre a čo nie. Nielen výživovo, ale aj pohybovo a duševne aj duchovne.

Často máme jedlo ako modlu, riešime, čo treba nakúpiť, čo kedy variť – stále niečo. Zajedáme smútok aj radosť. Slávime jedlom. Pritom – keď sme skutočne zabratí do niečoho, čo nás baví, na okolitý svet, a jedlo detto, úplne zabúdame. Žijeme myšlienkami, energiou, ľuďmi, ktorí nás obklopujú.
Naša závislosť na jedle je psychická, máme návyky a zabehané cestičky. Ťažko sa ho vzdávame, pretože je príjemné.

Keď absolvujem raz za rok očistnú hladovku, vždy mi naskočia tieto myšlienky oveľa intenzívnejšie… Mám veľa energie, vidím veci, ktoré sú schované za vecami inými. Je to prirodzený očistný rituál, kde zistím, že jedlo je síce fajn, ale stále je to tak, že JEME PRETO ABY SME ŽILI ALE NEŽIJEME PRETO, ABY SME JEDLI.

Vladena

Facebook komentár
Vladena Vrabcová

Vladena Vrabcová

Podčiarknuť svoju osobnosť oblečením znamená dodať sebaistotu vnútru a rozžiariť sa aj navonok.

Dostávajte každý týždeň do schránky naše články
Nikdy nedáme váš mail niekomu inému.