Autor: Lu Ladecká
Od svojich 15 rokov som sa trošku začala zaujímať o politické dianie na Slovensku. Pýtala som sa rodičov a oni ochotne odpovedali. Čo je to vlastne tá koalícia a opozícia? Ako to celé funguje? Svet politiky ma začal fascinovať, s kamarátmi som sa o tom rozprávať nemohla, nevedeli o tom nič a ani ich to nezaujímalo. Čo ma však udivuje dnes, je to, že prešlo veľa rokov a mnohí o politike toho nevedia oveľa viac ako vtedy. Registrujú síce, že tu jedna politická strana ukazuje prstom na druhú, že sa v médiách prepierajú rôzne korupčné kauzy, a že im v schránkach pristávajú rôzne listy a plagátiky.
Prečo mladí ľudia v mojom okolí ani len nevedia, aké strany kandidujú? A už vôbec, ktorá z nich je ako orientovaná, čo ponúka a aký je jej volebný program. Z čoho pramení takýto nezáujem mladých o veci verejné? Možno by sa mali rodičia so svojimi deťmi viac rozprávať, vysvetľovať. A možno by ich to aj rýchlo prešlo, ak by videli totálny nezáujem. Mladý človek väčšinou nemá poriadnu skúsenosť s tým, v akom stave je napríklad zdravotníctvo, alebo ako presne je to s daňami. Z vlastnej skúsenosti viem, že aj dospelí ľudia nie sú vždy v týchto oblastiach „doma“. Aj ten školopovinný mladý bude pravdepodobne o pár rokov zamestnaný či začne podnikať, a aj jeho sa budú týkať veci, ktoré dnes nerieši. Nemá záujem ísť voliť, prípadne tvrdí, že čo už len s jeho jedným hlasom. Veď ten jeden nič nezmení. A potom sa o dva roky bude rozčuľovať na okresnom (živnostenskom) úrade, aká je tu byrokracia a aký je tento štát celý nanič.
Ešte pred pár rokmi moji rovesníci celý týždeň sporili peniaze, aby ich mohli cez víkend minúť na diskotékach a v baroch. Niektorých to dodnes neopustilo, a tak chodia do školy či pracujú a tešia sa celý týždeň na víkendové párty. Iný kamarát chodí do práce aj do školy a nevie absolútne nič o politike na Slovensku. V iných oblastiach je rozhľadený, sčítaný a o politike hovorí, že ho to jednoducho nezaujíma a nebaví. A stále nevie, či v sobotu pôjde voliť. Ak aj náhodou pôjde, neviem si dosť dobre predstaviť, akým štýlom bude vyberať. Možno to skúsi s eniki, beniki, kliki bé.
Autor: Viktória Madalová
Som z generácie žien, ktorá ešte útržkom zažila socializmus. Bola som ale ešte malá na to, aby som mu mohla úplne porozumieť. Zmena prišla rýchlo a obávam sa, že úplne nerozumiem ani novému stavu, ktorý prišiel. Spoločnosť sa zrazu umelo rozdelila na tých, ktorí majú kontakty a na tých, ktorí musia ísť s prúdom. Čiže na tých, ktorí z týchto kontaktov zo dňa na deň zbohatli a na tých, ktori sa snažia a musia žiť podľa pravidiel. Zrazu som sa ocitla v spoločnosti, ktorú riadia ľudia s kontaktami a nie ľudia, ktorí niečo vedia alebo dokázali. Títo ľudia sú šikovní sa niekde udržať, niečo vybaviť pre seba. Už im ide ťažšie urobiť niečo zmysluplné pre druhých alebo niečo naozaj riadiť. Dokážu sa ukazovať v tom najlepšom svetle, ale chybu si nikdy nepriznajú.
Voľbami by sme mali vyberať tých, ktorý sa čo najlepšie postarajú o rozdelenie hodnôt, ktoré všetci tvoríme. Ako to naplniť v spoločnosti, ktorá bola po zmene postavená na kontaktoch a nie na hodnotách? Môžeme vo voľbách naozaj naplniť ich poslanie, alebo budeme musieť najprv zmeniť základy spoločnosti?
Zažila som zmenu od socializmu ku klientelizmu. Som zvedavá, či zažijem vo svojom živote ešte jednu zmenu.
Autor: Iwka Bašnáková
Ako dospelá žena a matka som zažila časy komunistického režimu. Neriešila som v tých časoch voľby. Časy komunizmu sú dávno preč a s nimi všetko, čo si dnešná mladá generácia ani nevie predstaviť. Dnešná demokratická doba ponúka možnosť prispieť k tomu, ako to bude vyzerať v našom štáte.
Voliť či nevoliť? Je to otázka, ktorú si dnes ja už nekladiem.
Staviam sa k nej tak, že je to občianska povinnosť a ja sa môžem rozhodnúť, podporiť a vyjadriť svoj názor. Možno máme spoločný pohľad na politiku ako takú. Že nám politici z každej strany sľubujú niečo iné. Že sa predbiehajú v útokoch jeden na druhého. Že to nie je ideálne.
Dnes môžem rozhodnúť.
A ja sa teším, že svojím rozhodnutím prispejem k tomu, že naše krásne Slovensko (lebo Slovensko je naozaj krásne), sa môže pýšiť tým, že má ľudí, ktorým na ňom záleží.
