Pokora a pýcha

pokora_pycha

Pokora a pýcha – dva protiklady. Tie, ktoré sa nepriťahujú. Tie, ktoré snáď k sebe ani nepatria…

Pokora je noblesnou emóciou. Pokornými sa stávame v okamihu, keď si začneme sami uvedomovať, že nie sme najlepší, že sme na niekom alebo na niečom závislí. Priznáme, že nie sme dokonalí. Krôčik po krôčiku sledujeme svoje kroky a zvažujeme či ten, alebo onen krok bol správny.

Žiť v presvedčení, že sme všetci na svete pokorní by bolo dosť idealistické. Aj keď  priznávam, že v poslednej dobe sledujem svoje okolie a zisťujem, že čím ďalej sa stretávam s ľuďmi, ktorí rovnako ako ja pomaly hľadajú svoju pokoru.
Jedinec zrazu zisťuje, že je jedinečný a nemusí plniť nejaké tie „tabuľky“ či „rebríčky“  ľudstva. Žiť vlastným životom a prijať sa so všetkými chybami, je prvé jasné uvedomenie si svojho JA.

Vtedy, keď si dokážeme uvedomiť svoje JA, začíname nachádzať svoju vlastnú pokoru. Zrazu nevyžadujeme od nikoho navôkol, aby bol dokonalý, a aby spĺňal všetky naše predstavy. Zrazu vlastne ani tie predstavy o druhom nemáme.
Prestávame očakávať a berieme každého so všetkým čo má, čo prezentuje, čo nám dáva. Akceptujeme jeho názor a presvedčenie. Prijímame druhých tak, ako prijímame seba, ruka v ruke s pokorou.

Pokoru ľudstvo preciťovalo od nepamäti. Už aj slávneho Sokratesa považovali za jedného z najpokornejších filozofov. Bol múdry a s pokorou tvrdil, že vlastne vie iba malé zrniečko z toho, čo by vedieť chcel, a čo by vedieť ešte mohol.

Opakom pokory je pýcha.

Emócia, ktorá dokáže ovplyvniť správanie nejednej osobnosti. V každom z nás drieme. Pokúša šťastie a skúša vyjsť na povrch v každom z nás.
Drieme ako pod pokrievkou a čaká. Čaká na príležitosť, kedy môže vyzdvihnúť, že práve jej nositeľ je v niečom extrémne výnimočný, extrémne dobrý.
Pýcha je vlastne pocitom vlastnej dôležitosti. Pyšný človek má pocit, že bez neho nič nejde, bez neho nič nefunguje. Práve táto emócia úplne potlačí pokoru.

Niekedy sa strieda pokora s pýchou a pýcha s pokorou. Zvládajú súboj emócii. Pýcha skúša vyhrať nad pokorou a pokora čaká na uvedomenie si. To je predsa dôležité – uvedomiť si, keď pýcha prevláda a potlačiť ju tam kde bola.

Postupným uvedomením si seba samého prevláda pokora nad pýchou.

Každý z nás môže cítiť pachuť pýchy a krásu pokory. Každý, bez rozdielu na vek, pohlavie, národnosť či vieru. Každý z nás však môže potlačiť v sebe tú emóciu, ktorá ho ovláda a dať dôležitosť tej emócii, ktorá je pre neho správna.

Hľadanie a správne vnímanie svojho JA – toto nech je cieľom výhry pokory nad pýchou.

 

Viki

Facebook komentár
Viki Fľaková

Viki Fľaková

Vo všetkých situáciach sa snažím nachádzať to dobré. Občas je to ťažké, ale to je predsa to životné dobrodružstvo.

Dostávajte každý týždeň do schránky naše články
Nikdy nedáme váš mail niekomu inému.