Dospelí zostávajú spoločenskými zvieratami; stále vyžadujú zdroj stability mimo seba. To znamená, že ľudia nedokážu byť stabilní sami o sebe … Stabilita znamená jednoducho nájsť ľudí, s ktorými sa cítime dobre a ostať v ich blízkosti. — Thomas Lewis, M.D.
Ľuďom okolo seba môžeme pomôcť tým, že sa staneme emocionálne inteligentnejšími. Predtým, ako sa budeme pokúšať pomáhať ostatným, musíme byť sami majstrami v zvládaní emócií, pretože najdôležitejším nástrojom pre pomoc druhým ľuďom v zvládaní emócií je „rezonancia“.
Položte dve vidličky na stôl, jednu vedľa druhej. Ak udriete do jednej z nich, môžete pozorovať, že aj druhá sa rozhýbe. S ľuďmi je to podobné. Keď má jeden človek akúkoľvek emocionálnu reakciu, jej „vibrácia“ ovplyvní druhého, stane sa reaktívnym. Pokiaľ sú dvaja ľudia emocionálne reaktívni, môžu nevedome stupňovať svoje negatívne interakcie až do nepríčetnosti. No pokiaľ jeden z nich ostane centrovaný, môže začať tento cyklus tlmiť aj v prípade, že ten druhý stále reaktívny ostáva.
Ak svoje emócie máte pod kontrolou, do každého vzťahu dokážete priniesť vyrovnanosť. Tu je pár zručností, ktoré pri ovládaní svojich emócií a pri pomoci druhým určite budete potrebovať.
Rozpoznanie
Hoci nie je možné pozorovať vnútorný stav druhého človeka, môžete pozorovať vonkajšie znaky. Emócie majú svoju fyzickú a behaviorálnu (týkajúcu sa správania) zložku. Svoj záver si môžete urobiť na základe pozorovania týchto dvoch zložiek a porozumenia situácii, v akej sa druhý človek nachádza. Pokiaľ dokážete druhému v takejto chvíli správnym spôsobom komunikovať, čo u neho vnímate a ako mu rozumiete, tak máte schopnosť, ktorá sa nazýva empatia.
Je dôležité mať na pamäti, že to, čo predpokladáte, že si druhí myslia, cítia, nie je tým, čo si v skutočnosti myslia a cítia. Nedokážeme čítať v mysli druhých ľudí. Na druhej strane ignorovať emócie je nevýhodné. Šikovný spôsob, ako pracovať s prisudzovaním ( závery ohľadne mentálneho a emocionálneho stavu druhého človeka) je postaviť sa k nim neisto (pretože vieme, že sú to len naše interpretácie) a vždy sa druhých opýtať, aby sme si svoje predpoklady overili.
Akceptácia
Pri práci s emóciami druhých ľudí je potrebné prijať tieto emócie bez posudzovania. Trestať ľudí za ich emócie je nielen zbytočné, je to kontraproduktívne. Môžete mať potrebu povedať utrápenému kolegovi, aby sa vzchopil, či svojmu dieťaťu, že veci nie sú až tak zlé, no tieto napomenutia nefungujú. Druhý človek sa nielenže neprestane cítiť zle, no v tú chvíľu, budete vy dvaja odcudzení. Spochybňovanie emócií druhých ľudí u nich vyvoláva pocit odsúdenia, neporozumenia a nedostatku rešpektu.
Zmiernenie
Nič nedokáže zmierniť emócie druhých ľudí tak, ako náš pokojný a centrovaný stav. Jednoduché nereagovanie má zjemňujúci účinok na intenzívnu emóciu. Akceptovaním emócie druhého človeka bez posudzovania mu pomáha v znovunastolení jeho vlastnej vyrovnanosti. Dokonca aj vo vyhrotených situáciách je možné zmierniť emócie druhého človeka. Niekto na vás môže byť veľmi nahnevaný, no vy nemáte záujem eskalovať konflikt. Môžete to brať ako zodpovednosť za dojem, aký v druhom človeku vyvolávate a pokúsiť sa urobiť to najlepšie, aby ste udržali rovnováhu. Pomocou otvorených otázok dovoľte druhému človeku vyjadriť svoje pocit a a myšlienky naplno. Keď porozumiete príbehu, ktorý je za jeho negatívnou emóciou, až potom budete môcť adekvátne zareagovať.
Pýtajte sa a počúvajte
Otázky majú za cieľ pomôcť druhým ľuďom vyznať sa v ich emóciách, a robiť uvážené rozhodnutia.
Otvorené otázky a počúvanie sú nástroj pre ovlyvňovanie druhých pozitívnym spôsobom, a pritom ich nemanipulujú. Vždy platí zlaté pravidlo – chceli by sme, aby sa nás ostatní pýtali a počúvali nás tak, ako to robíme my? Pri kladení otázok vždy rešpektujeme autonómiu druhého človeka a zameriavame sa na dostatočnosť informácií a slobodnú voľbu.
Nel
http://www.huffingtonpost.com
