Stará známa veta, viem. Ale nedalo mi to, ju nepoužiť, pretože je tak pravdivá.

Vždy, keď sama dodržujem niektorú z foriem očistného pôstu, zistím, koľko vlastne času nám jedlo zaberá. Jeden rok som si pravidelne robievala jeden deň len o vode. Vždy na nov, vtedy v tele najlepšie prebiehajú očistné procesy. Hneď od rána, ako som si uvedomila, že nemusím vlastne ani rozmýšľať, čo si uvariť, čo si kúpiť, čo si dať na raňajky, kam sa ísť naobedovať, vznikol velikánsky priestor na akúkoľvek inú činnosť. Čo sa týka hladu, ten pocit sa dostavil až neskoro poobede, ale akonáhle som bola nútená na niečo myslieť, niečo robiť, niečím sa zaoberať, zase pominul a vydržať až do ďalšieho rána nebol problém.

Mám stále viac pocit, že jedlu sa venujeme priam až neadekvátne veľa vzhľadom k podmienkam v akých žijeme. Obchody sú otvorené aj 24 hodín denne, takže keď niečo potrebujeme, v zmysle, že nás chytí vlčí hlad, máme takmer neobmedzenú možnosť nájsť, čo potrebujeme. Navyše ponuka je taká široká, že si občas nevieme vybrať. Vymýšľame vylepšenia s exotickými chuťami, doma na gauči ochutnávame jedlo privezené z opačného konca sveta. Potrebujeme si jedlom niečo nahradiť?

Zajedáme smútok, bolesť, nešťastnú lásku, zajedáme samotu aj si jedlom upokojujeme nervy. Hýčkame sa ním.

Vraj najdlhšie žijú ľudia, ktorí jedia jednoducho a len pár druhov jedál celý život. Najjednoduchšie riešenia bývajú často tie najťažšie pochopiteľné.

Hľadáme univerzálny recept na zdravé jedlo a neuvedomujeme si, že nič univerzálne neexistuje. Treba počúvať, čo nám hovorí telo, čo našepkáva naša intuícia. Trochu sa obzrieť do minulosti, trochu si zobrať príklad z prírody. Rešpektovať životné cykly, ročné obdobia, rešpektovať to, v akom kraji žijeme a čo je pre nás prirodzené. Nebrať jedlo ako potešenie, ale tešiť sa z neho, keď ho prijímame do svojho tela. Brať ho ako niečo, čo nás vyživuje, ako niečo, vďaka čomu môžeme fungovať dobre a stabilne. Uvedomiť si, že jedlom môžeme veľa získať, ale môžeme si ním aj ubližovať.

Hovorí sa, že hlad je najlepší kuchár. Až keď sme skutočne hladní, vieme si vychutnať aj to najjednoduchšie jedlo. Vtedy zisťujeme, ako málo vlastne stačí, že jedlo je tým, čím sme živí, ale nie je tým, prečo by sme mali žiť.

Vladi