Láska.

Kde by sme bez nej boli?

Minimálne jedna z jej foriem každého z nás drží nad vodou a posúva ďalej.

Potrebujeme ju k životu tak prirodzene ako dýchanie, bez nej to tu nie je ono.

Láska je láska na celý život. Bez toho, aby sme milovali a boli milovaní to tu jednoducho nefunguje. Akokoľvek si navrávame, že ju nepotrebujeme, nemusíme ju dostávať, vždy sa ukáže, že niekde predsa len chýba.

Detstvo je ťažké obdobie, keď chýba rodičovská láska. Puberta bez prvej lásky je ako kornútok bez zmrzliny. A potom prichádza celá škála lások, o ktoré sa už ďalej v živote opierame. Robia nám ochranný múr aj záchrannú sieť. Láska k partnerovi, láska k deťom… Láska k jedlu, láska k práci, láska k svojim záľubám, láska k prírode, láska k domácemu miláčikovi, láska k svetu v ktorom žijeme. A keď už všetky možnosti zlyhajú, zostane nám ešte láska k životu, aby sme dokázali kráčať po svojej cestičke, ktorá nevieme, kam až povedie a aký naberie smer.

Jej zmysel si často uvedomíme až keď ju stratíme. Vždy, keď niečo strácame, v tej chvíli je nám jasné, či sme to milovali, alebo nie. Ako ľahko je nám rozlúčiť sa s niečím, čo v nás nikdy žiadnu lásku nevyvolalo…

Je zvláštne, že láska veľká, najväčšia, môže prichádzať postupne, pomaly, nebadane. Tak tíško, nečujne, tak, že ani nevnímame jej jednotlivé kroky, dotyky, pohladenia. Pokojne a znenazdajky si uvedomíme, že je tu, v nás, sme v nej zaliaty…

Vedeli ste, že žena je najkrajšia vtedy, keď je zaľúbená? Milujúca a milovaná? Láska je ten čarovný elixír, ktorý jej dáva vnútornú žiaru, krásu a spokojnosť, ktorou potom ona obdarúva svoje okolie.

Vladena