272 rokov uplynulo odvtedy, ako v Trnave popravili poslednú bosorku. V piatok 28. februára 1744 sťali a potom upálili Annu Chlebovú zvanú ,,Jamborka“ a Magdalénu Gőrőgovú zvanú ,,Abdonička“.
Bosorky v minulosti mučili za ich ,,činy“ rôznymi spôsobmi. Napríklad bosorke zviazali ruky a nohy a hodili ju do vody. Mala ,,na výber“… Buď sa v rieke utopí, čím dokáže svoju nevinu, alebo sa neutopí a v takom prípade skončí upálená na hranici.
Tí, čo usvedčovali ženy z bosoráctva, nútili ženy vyzliecť sa, aby mohli dôsledne preskúmať ich telo, či nenesie známky diablových znakov. V prípade, že mala žena napríklad väčšiu bradavku, či rozličné vyrážky, materské znamienka, mohli nešťastnicu usvedčiť z bosoráctva.
Boli aj prípady, keď bola ,,bosorka“ mučená až tri roky, ako napríklad Kristína Belavá z Hornej Vsi pri Kremnici. Nakoniec však skončila tiež na hranici.
Našťastie časy, kedy ctihodní občania upaľovali bosorky na hraniciach, sú dávno preč.
272 rokov uplynulo odvtedy, ako v Trnave popravili poslednú bosorku. V piatok 28. februára 1744 sťali a potom upálili Annu Chlebovú zvanú ,,Jamborka“ a Magdalénu Gőrőgovú zvanú ,,Abdonička“.
Trest smrti dostali za bosoráctvo. Obe pochádzali z neďalekej poddanskej dediny Ružindol. Celá obec bola v tom čase presvedčená, že svojimi čarami dokážu závažným spôsobom privolať chorobu, smrť a iné ,,neblahosti“ na kohokoľvek.
Tiež mali škodiť ľuďom, zvieratám a majetku. Jedna sa vraj vedela premeniť na žabu a druhá na mačku. Aj napriek protirečeniu obetí a svedkov, nakoniec Trnavský magistrát vyhlásil obe ženy za vinné a dal ich upáliť na hranici.
Odsúdené, ,,Jamborka“ a ,,Abdonička“, ktorých sa nikto nezastal, viedli na popravu v putách z väznice na popravisko.
Poprava sa konala pred početným obecenstvom z Trnavy i Ružindolu, povinnú účasť malo aj zastúpenie magistrátu, dvaja senátori, vicenotár a zástupca hlavného fiškála.
Najznámejšou ružindolskou bosorkou bola vraj Katarína Šnajderová, ktorú v roku 1684 Trnavský magistrát odsúdil a upálil za branie úžitku od kráv, polí záhrad a vinohradov.
Miesto, kde ženy zomreli rukou trnavského kata, trnavské popravisko, sa pôvodne nachádzalo pomerne ďaleko, za jeho hradbami.
Proces a poprava z februára 1744 však s populárnym filmom ,,Posledná bosorka“ nemá nič spoločné.
Dnes si však môžeme situáciu o bosorkách, o ich poslednom súde, predstaviť formou podujatia, ktoré pre nás pripravila obec Ružindol.
V Ružindole sa 22. októbra 2016 bude čarovať. Na podujatí, kde si ľudia priblížia stredovek. Na troch hraných scénach sa dozvedia na základe čoho boli bosorky obviňované, tiež ako prebiehal súd, a ako vyzerala pomsta bosoriek.
Už od stredoveku sa miestnym Ružindolčanom hovorí ,,bosoráci“.
V sobotu 22. októbra, počas podujatia bude pre návštevníkov pripravený celodenný sprievodný program v podobe rôznych interaktívnych aktivít. Odohrávať sa bude na nádvoriach miestnych vinárstiev. V programe nebude chýbať ani obľúbený alchymista, ktorý vás prevedie záhadami vôní, tiež bylinkárka, čarodej, či remeselníci.
K nevšednému zážitku prispeje aj dobová stredoveká kapela a tohtoročnou novinkou bude tanečný workshop. Navyše na podujatí budú pripravené vynikajúce tradičné domáce špeciality.
Na svoje si prídu aj tí najmenší. Pre nich je pripravená hra ,,Bosorácka šifrovačka“. Pripravte sa na lietanie, zmiznutie v dyme, či mnoho iných dobrodružstiev.
Zaujímavosť
Celkovo na území Slovenska upálili v stredoveku asi 400 bosoriek. Prvú v roku 1602 v Bratislave a volala sa Agáta Borlobaschinová. Pochádzala z Podunajských Biskupíc. Vraj poslednou bola Kárová z Bytče, ktorá mala povesť veľkej krásavice. Údajne išlo o poslednú upálenú bosorku v celej strednej Európe.
Vaša Iwka
Zdroj:/http://www.regiontirnavia.sk/podujatia/top-podujatia/ruzindolska-bosorka
http://spravy.pravda.sk/zaujimavosti/clanok/246863-maresovu-cakal-ohen-az-po-skuske-vodou/
