Prvá dáma Slovenska, ženskými očami

Byť prvou dámou štátu, v ktorom žije, musí byť dosť vyčerpávajúce a náročné. Zrazu denno-denný kolotoč nahradí kolotoč kultúrnych a spoločenských akcií, na ktorých sa očakáva, aby táto pani predstavovala ženskosť, krásu, šarm, ústretovosť a eleganciu. Protokolárne povinnosti jej určujú byť aktívnou v spoločenských udalostiach a v charitatívnych projektoch. Zapájať sa aktívne nielen svojou fyzickou prítomnosťou.

Pozornosť médií sa upriamuje na jej minulosť, prítomnosť a dokonca predpovedajú aj jej budúcnosť. Nepýtajú sa jej na názor a vyťahujú na povrch všetko, čo sa im dostáva do rúk.

Ako sa však stať tou ideálnou prvou dámou, na to neexistuje presný návod. V prvom rade prichádza rozhodnutie manžela – toho pána, ktorý sa rozhodol byť prezidentom štátu. Pán, ktorý musel zvážiť všetky za a proti. Predstavujem si, že určite zasadla rodinná rada a dlhé hodiny debatovali o tom, či vôbec ísť do TOHO. Všetko okolo rodiny, súkromia a práce predstaviteľa štátu, je sledovaná širokou verejnosťou.

Martina Kisková sa 15. júna 2014 inauguráciou svojho manžela stala najmladšou prvou dámou Slovenskej Republiky. Tak ako jej manžel aj ona prijala svoju funkciu. Všetci očakávali jej vstup do mediálneho života. Zrazu sme zvedavo pozerali správy a čakali kedy ju uzrieme po boku svojho manžela. V prezidentskej kampani sa neukazovala vôbec. Zažiarila až na samotnej inaugurácií po boku svojho manžela a rozdávala úsmev celému Slovensku. V tento deň bola skutočne krásna, v bielych šatách pôsobila tak žensky, priam anjelsky.

Naša prvá dáma sa rozhodla žiť v úzadí svojho manžela. Mne osobne imponuje, že ostala sama sebou a naďalej sa venuje tomu najdôležitejšiemu – výchove detí. Sama tvrdí, že naďalej ostáva matkou na plný úväzok. Naďalej je matkou, takou ako som ja alebo aj ty. Vychovať svoje deti čo najlepšie je tiež pre ňu dôležité, tak ako pre mňa. Byť matkou predstavuje každodenné starosti ale aj radosti nás žien. Učiť sa s deťmi, písať s nimi úlohy, pripraviť im chutnú večeru, postískať, pofúkať ranky, keď je treba. Byť tu pre nich, keď to potrebujú. Je to najdôležitejšia, síce občas náročná, ale najkrajšia úloha každej ženy.

A tu je dôkaz toho, že napriek náročnosti protokolu prvej dámy, ktorý doslova určuje čo sa má, prípadne nemá a riadeniu dobročinnej organizácie, ktoré prevzala po svojom manželovi, ostáva sama sebou. Zachováva si svoju vlastnú tvár. Ostáva verná svojmu presvedčeniu. Ostáva ženou! Ostáva matkou! Mnohí jej to vyčítajú, ale ona v tejto úlohe je dokonale šťastná. Veď čo môže byť krajšie a šťastnejšie ako byť matkou? A verím, že pre svojho manžela, prezidenta Slovenskej Republiky, ostáva naďalej tou dokonalou ženou, ktorú si zvolil, aby ho sprevádzala životom.

 

Viki

 

Foto:/SITA

Facebook komentár
Viki Fľaková

Viki Fľaková

Vo všetkých situáciach sa snažím nachádzať to dobré. Občas je to ťažké, ale to je predsa to životné dobrodružstvo.