Sobotný inšpiratívny príbeh:”Ako čestnosť pomohla žene náklad niesť”

Untitled-design-1-800x512

Dávno, pradávno žila v malej dedinke žena, ktorá sa živila zbieraním konárov v lese. Svoju prácu mala rada a bola veľmi čestná. Každý deň chodila do lesa, nazbierala plnú nošu konárov, ktoré potom predávala ľuďom v dedine, aby bolo čím kúriť. Nazbierala vždy iba toľko konárov, aby sa uživila, no so svojím jednoduchým životom bola spokojná.

Jedného dňa, keď prechádzala s nošou po moste vedúcom ponad rieku, nohy sa jej na mokrom povrchu pokĺzli, žena sa prudko naklonila a noša sa jej z chrbta skĺzla rovno do rieky. Rieka bola dravá a rýchlo uniesla nošu so sebou preč. Žena dostala strach, ako sa bez svojej noše uživí. Sadla si na breh rieky a modlila sa k Bohu, aby jej nošu vrátil.

Boh vypočul jej modlitbu, natiahol ruku ďaleko po prúde rieky a vylovil striebornú nošu.

“Je to tvoja noša?” – opýtal sa ženy. “Nie, Bože, nie je to moja noša” – odvetila žena.

Boh sa načiahol ešte raz vylovil zlatú nošu, ale aj nad ňou žena len pokrútila hlavou. “Nie, Bože, nie je to moja noša. V zlatej, ani v striebornej noši by som svoje drevo neuniesla, sú príliš ťažké.”

Boh sa zasmial a nakoniec vylovil starú prútenú nošu.

“Ďakujem, Bože, toto je moja noša!” – zaradostila sa žena.

Boh sa len usmial, podal žene nošu a ako odmenu za jej čestnosť urobil nošu takou ľahkou, že sa jej od tých čias zdalo, akoby sa drevo na jej chrbte nosilo samé.

 

Redakcia Ženy so štýlom

Facebook komentár
Dostávajte každý týždeň do schránky naše články
Nikdy nedáme váš mail niekomu inému.