Jedného dňa, žena prechádzala popri stojacich cirkusových slonoch a všimla si, že tieto veľké majestátne zvieratá, sú uviazané iba tenkým povrazom za prednú nohu. Neboli tam žiadne reťaze ani žiadne klietky. Dalo by sa čakať, že slon každú chvíľu pretrhne to tenké lano a ujde na slobodu, no z nejakého dôvodu to neurobil.

Nablízku bol tréner, a tak sa ho opýtala sa, ako je to možné, že tieto veľké tvory udrží v zajatí niečo tak slabé, ako je tenké lano. Tréner povedal:

“Keď boli veľmi mladé, dali sme im toto isté lano a doteraz im stačí na to, aby ich udržalo. Ako rástli, naučili sa veriť, že si s lanom neporadia a už to nikdy neskúšali. Veria, že ich lano stále udrží, a preto sa nikdy nepokúšajú dostať sa na slobodu.”

Žena bola užasnutá. Tieto zvieratá sa kedykoľvek môžu vymaniť z väzenia a neurobia to len preto, lebo neveria, že je to možné?

Žena v tú chvíľu pochopila, že aj ona rovnako ako slony stále verí, že je nemožné niečo dosiahnuť len preto, že v tom už raz zlyhala. A pochopila, že zlyhanie je len časť ľudskej skúsenosti, a stojí za to, sa opätovne o svoje sny pokúšať.

 

Redakcia Ženy so štýlom

 

Prečítajte si tiež: “Ako sa mladá žena naučila, čo je to hnev”