Šťastné a spokojné

statstne

Ak sme vyrovnané my, budú vyrovnané aj naše vzťahy.

Môžeme sa cítiť dobre sami so sebou. Môžeme sa cítiť dobre vo vzťahu. No ako toto môžeme dosiahnuť súčasne?

Niektorí ľudia sú tak zameraní na svoje okolie, že na seba zabúdajú. Nedokážu dostatočne rozpoznať svoje myšlienky a pocity, prípadne ich môžu vo vnútri registrovať, no nevedia sa podľa nich správať. Namiesto toho sa snažia vnímať životné situácie očami iných ľudí a zbytočne berú na seba ich problémy. V konečnom dôsledku to vedie k zlyhávaniu v rozpoznaní či zhodnotení svojich vlastných pocitov či túžob a na rad prichádza úzkosť, smútok, alebo neurčitý pocit, že niečo nie je v poriadku. Tým, že neberieme do úvahy seba, vzniká riziko, že budeme zneužívané a budeme mať tendenciu ostávať vo vzťahoch, ktoré nám ubližujú.

Na druhej strane sú ľudia, ktorí sú tak zahĺbení sami do seba, že vzniká opačný problém. Vlastným pocitom a myšlienkam venujú až priveľa pozornosti a nakoniec strácajú zdravý nadhľad. Pokiaľ nedokážeme vnímať naše životné situácie v širšom kontexte, môžeme preceniť – alebo naopak podceniť skutočnosť, ako odlišní či podobní sme iným ľuďom. Takíto ľudia môžu byť k sebe prehnane kritickí a odmietať obyčajné ľudské zlyhanie, alebo naopak budú vnímať sami seba až príliš pozitívne. A nakoniec obmedzený záujem, ktorý dokážu venovať ľuďom okolo seba predpokladá, že si s nimi pravdepodobne nebudú rozumieť a nedokážu si vytvoriť kvalitné vzťahy.

Čo je vážnejšie, sú medzi nami aj takí, ktorí majú problém s obomi týmito aspektami. Nedokážu adekvátne vnímať ani seba, ani ostatných. Prejavuje sa to prílišnou naviazanosťou na jednej strane a na druhej strane neschopnosťou skutočného ľudského kontaktu. Nenachádzajú spokojnosť ani sami so sebou, ani vo vzťahoch s ľuďmi. Cítia sa ako stroskotanci, ktorí nedokážu dať svojmu životu zmysel a smer. V takomto prípade je namieste vyhľadať terapeuta, ktorý pomôže vrátiť do života stabilitu.

Pozitívne je, že si v mnohom dokážeme pomôcť aj samé. Napríklad, keď sa naučíme v sebe identifikovať vzorce správania, ktoré nám neslúžia, môžeme sa vedome začať pýtať samé seba, ako to v skutočnosti chceme mať a čo pre to môžeme urobiť.

Časom si môžeme vytvoriť pozitívny návyk. Naučiť sa vnímať, kedy skutočne cítime samé seba alebo kedy naozaj vnímame ostatných.

Pomôžu nám otázky: „Čo si o tejto situácii myslím?“ „Dávajú moje mi pocity najavo, že reagujem správne?“

Pokiaľ na základe minulých skúseností nám naše pocity ohľadne určitej situácie nedávajú zmysel, situácia môže byť nimi ovplyvnená. Občas nie je na škodu porozmýšľať o svojich reakciách a o tom, čo nás k nim viedlo. Napríklad sa budeme cítiť nemilo prekvapené priateľkinou srdečnosťou. Keď toto podrobne preskúmame, môžeme zistiť, že v minulosti nám iná osoba s podobným správaním nakoniec ublížila a my podvedome očakávame rovnaké ublíženie aj tam, kde nemusí nastať.

Ako nám začnú byť jasné naše vlastné pohnútky, zároveň pomaly začneme jasnejšie vnímať aj pohnútky iných ľudí. Je dobré klásť si tie isté otázky, no s ohľadom na ostatných, pýtať sa, ako by sa cítili či zachovali oni.

Porozumenie a kontakt so zážitkom, ktorý je motivujúci, sa nazýva mentalizácia. Ak sme toho schopné vo vzťahu k sebe samým rovnako ako vo vzťahoch s ostatnými ľuďmi, sme na dobrej ceste. Čím viac dokážeme vnímať srdcom a mysľou zážitky a skúsenosti svoje vlastné, ako aj tých druhých, tým viac sa stávame emočne odolnejšie a dokážeme byť viac empatické. Naše vzťahy k sebe a k ostatným sa stanú hlbšími a začnú nám prinášať spokojnosť a radosť zo života.

 

Nel

 


www.psychologytoday.com

 

Facebook komentár
Nel Valentová

Nel Valentová

Mám rada spájanie protikladov, v každom nedorozumení vnímam zároveň príležitosť k rastu a pochopeniu.

Dostávajte každý týždeň do schránky naše články
Nikdy nedáme váš mail niekomu inému.