Stereotyp nemusí byť vždy niečo zlé, Eva Antošová poslankyňa NRSR

image3

Feminizmus je ešte i dnes kontroverznou témou, ktorá je spätá s rodovou rovnosťou. Aký postoj k týmto témam majú naše političky a politici sme zisťovali položením deviatich  otázok na danú tému. Pestrosť ich názorov či postojov si môžete prečítať v dvanástich rozhovoroch, ktoré budú postupne uverejňované. Tento je tretí v poradí.

Feminizmus, rodová rovnosť, uplatňovanie rodového hľadiska a tiež ratifikácia tzv. Istanbulského dohovoru boli súčasťou otázok, na ktoré nám odpovedala EVA ANTOŠOVÁ poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky a podpredsedníčka Slovenskej národnej strany.

 

Ako vnímate feminizmus?
Ak by sme išli do definícií ide v preklade ide o „ženskosť“. Spoločnosť tento pojem však skôr vníma ako hnutie bojujúce za zrovnoprávnenie žien. V určitých spoločensko-historických okolnostiach a v určitom čase a priestore má svoje miesto. Nie som však zástanca toho, že všetko čo je tradičné, je automaticky zlé a treba proti tomu bojovať, zmeniť to, zničiť. Myslím, že aj tu platí pravidlo „všetko s mierou“ a hlavne s rozumom a citom.

 Čo si predstavujete pod pojmom rodová rovnosť?
Spravodlivé nediskriminančné správanie sa k človeku bez ohľadu na rodové rozdiely.

Aká je Vaša osobná angažovanosť vo vzťahu k uplatňovaniu rodového hľadiska?
Osobne zastávam postoj, že musí existovať miera rovnováhy medzi princípom rovnosti, ochranou rodiny a zachovaním  tradícií Slovenska.

Pocítili ste niekedy rodovú nerovnosť?
Ide o veľmi subjektívne hľadisko. To čo jeden považuje za prejav rodovej nerovnosti, druhý nemusí. Ak to vnímam zo svojho hľadiska, tak odpoveď je nie.

Obracajú sa na Vás Vaši voliči s problémami týkajúcimi sa rodovej rovnosti?
Nešpecializujem sa na túto problematiku, a preto ani s voličmi práve rodovú rovnosť veľmi neriešim. To znamená skôr nie ako áno.

Zahŕňa politický program Vašej strany aj otázku rodovej rovnosti?
Tu môžem citovať oficiálne stanovisko SNS, resp. nášho predsedníctva: „Vyhlasujem nulovú toleranciu týraniu žien. Aj preto SNS bude súčinná pri tvorbe novej, prísnejšej legislatívy, ktorá ochráni ženy pred násilím,“ Avšak to všetko za dodržania princípu ústavnosti, ktorý definuje rodinu a z toho možno odvodiť aj úlohu ženy ako matky. Sama som matkou dvoch detí a nemyslím, že je na tom niečo zlé alebo diskriminačné, že sa vníma žena aj ako matka. Práve to je to krásne a v živote nesmierne dôležité. Veď bez nás matiek by život na Zemi skončil.

Je Vašou osobnou víziou, aby uplatňovanie rodového hľadiska dospelo k rodovej rovnosti?Určite nie spôsobom ako to deklaruje Istanbulský dohovor. Ako som už uviedla, je potrebné pozerať sa na to aj cez optiku ústavnosti, kresťanstva a tradičných hodnôt.

Čo by bolo pre Vás zásadné vo vzťahu k rodovej rovnosti pri formulácii politiky?
Ako som už uviedla. Prienik medzi nediskrimináciou, zachovaním tradícií, kresťanstva a tradičnej rodiny. Žena, matka, človek, dieťa, muž ale aj napríklad štvornohý miláčik, kvety aj stromy majú jedinečné právo žiť svoj život v tých najlepších podmienkach aké sú len možné vytvoriť. Politika je čoraz viac ovplyvňovaná ženským prvkom čo je výborné, ale je to aj otázka vkusu ako ktorá politička prezentuje svoju ženskosť. Ja som skôr za jemnosť a diplomaciu.

Bola by ratifikácia tzv. Istanbulského dohovoru pre našu krajinu prínosom?
Nie nebola, naopak. Cieľom Istanbulského dohovoru je odstraňovať tradície založené na stereotypných rolách mužov a žien. Stereotyp však nemusí byť vždy niečo zlé. Naše slovenské ľudové tradície, veľkonočné zvyky, či ľudové tance, sú založené na stereotypných rolách mužov a žien a len spolu tvoria naše národné bohatstvo a národnú identitu.

 

 

Facebook komentár
Katarína Mikle

Katarína Mikle

redaktor

Žena so štýlom, áno, som žena, ktorá má štýl, tak ako každá z vás. Mám svoj štýl, ktorý je mojím vyjadrením sa. Mám svoj štýl a vďaka nemu nesplyniem s davom. Ten štýl ide zvnútra a ja sa mu plne oddávam.

Dostávajte každý týždeň do schránky naše články
Nikdy nedáme váš mail niekomu inému.