Izabela Španielska, nazývaná Kastílska, katolícka kráľovná.
Svojho muža si vyhliadla, lebo bol múdry a pekný.
Romantický a mierumilovný pár, vládol kastílskemu a aragónskemu kráľovstvu, jednej spoločnej monarchii. No boli tiež zakladateľmi španielskej inkvizície.
Pri narodení Izabely Kastílskej 22. apríla 1451, nič nenasvedčovalo tomu, že by malo ísť o najslávnejšiu panovníčku Španielska. Keď mala Izabela tri roky, zomrel jej otec. Počas nasledujúcich desiatich rokov žila s matkou mimo dvora. Potom dal kráľ Henrich IV., jej nevlastný brat, priviesť Izabelu a brata Alfonza k sebe. Vraj preto, aby im zabezpečil kráľovskú výchovu, ale v skutočnosti preto, aby sa jeho mladší súrodenci nestali nástrojmi v rukách kastílskej šľachty.
O niečo neskôr zomrel brat Alfonz, ktorého šľachtická opozícia chcela presadiť ako dediča tónu. Prinútili teda kráľa Henricha, aby uznal za dedičku trónu Izabelu, ktorá sa mal stať nástrojom ich politiky. Henrich IV. ju vymenoval za princeznú z Astúrie a zároveň vylúčil z následovníctva svoju dcéru Janu, o ktorej legitimite sa viedli spory. O Izabelu, ako následníčku trónu, sa uchádzali mnohí králi.
Princezná Izabela na svojho ženícha nečakala. Zobrala iniciatívu do svojich rúk.
Vyhliadla si princa Ferdinanda Aragónskeho a hoci ho pred svadbou nikdy nevidela, stačilo jej, že počula o jeho pôvabe a múdrosti. On sa zase do nej zamiloval z rečí, ako do krásnej ženy, so zmyslom pre humor. Takto sa začala ich láska, najskôr na diaľku. Nakoniec si k sebe našli cestu.
Bez kráľovho vedomia sa Izabela vydala za mladšieho aragónskeho princa Ferdinanda. Keď sa o tom Henrich IV. dozvedel, hrozil jej žalárom. Následne vyhlásil jej menovanie za princeznú za neplatné a opäť uznal svoju dcéru Janu za princeznú. Zo situácie hrozila občianska vojna, a tak sa Izabela utiahla do ústrania. Na jej stranu sa však postavilo niekoľko mocných šľachtických rodín, čo posilnilo jej postavenie.
11. decembra 1474 zomrel nečakane kráľ Henrich IV. Izabela to okamžite využila a o dva dni sa nechala vyhlásiť za kráľovnú Kastílie. To vyvolalo vojnu medzi ňou a časťou šľachty, podporovanú Portugalskom, ktorá chcela presadiť Henrichovu dcéru Janu.
Nakoniec sa Izabela stala „kráľovnou Kastílie“ a jej manžel dostal titul kráľa. O korunu ale musela bojovať s Janou, ktorú podporovali Portugalci. Trvalo to päť rokov, nakoniec sa Jana rozhodla rezignovať zo svojich nárokov a utiahla sa na zvyšok života do kláštora. Izabeline nároky už nemohlo nič spochybniť.
Ferdinand sa po smrti svojho otca stal aragónskym kráľom. Došlo tým k spojeniu kastílskeho a aragónskeho kráľovstva do jednej monarchie. Obaja boli rovnocennými panovníkmi. Romantický manželský kráľovský pár sa zapísal do cirkevných dejín ako „katolícki monarchovia“.
Zjednotili Španielsko a priniesli krajine mier i prosperitu.
Na svoj dvor pritiahli aj cestovateľa Krištofa Kolumba. Kolumbov veľkolepý plán cesty na západ, odmietli viaceré námorné veľmoci. Podľa mnohých to bola práve Izabela, ktorá rozhodla, že cesta, sa uskutoční. Objavenie Ameriky, nového sveta, tak naplnilo španielske pokladnice. Začalo sa šíriť kresťanstvo. Títo mierumilovní ľudia sa stali najmocnejšími panovníkmi v dejinách, no tiež zakladateľmi španielskej inkvizície.
Izabela bola neobyčajná panovníčka. V pokročilom veku sa dala na štúdium latinčiny. Urobila zo Španielska na najbližšie dve storočia najsilnejšiu svetovú mocnosť.
Zomrela 26. novembra 1504.
Vaša Iwka
Prečítajte si tiež: Jedna z najkrajších princezien s nešťastným osudom, Charlotta Belgická
Zdroj:/https://sk.wikipedia.org/wiki/Izabela_I._(Kast%C3%ADlia)
