Každé leto sa teším na stretnutia so známymi na terasách podnikov pri káve alebo letnom drinku. Na úsmevné pohľady plné dlhých dní a svetla.

Toto leto sa mi zdá ale iné. Vidím okolo mňa mnoho rozpadávajúcich sa partnerstiev a premýšľam, či je naozaj toto leto také iné, ako boli všetky ostatné.

Každé leto sa teším na to, že si dám tie najľahšie šaty, ktoré mi pripomenú moju voľnosť a ladnosť. Teším sa na voľnosť ľudí okolo mňa. Na mužov, ktorých vôňa je plná slnečných lúčov a pohybu.

Toto leto ale viac vidím ľudí so slnečnými okuliarmi, ako za ne skrývajú svoje malé alebo veľké boliestky.

Ženy sa mi zdôverujú, že ich muži nechápu. Muži hovoria, že sa im ženy vzdialili. Je mi čudné, že práve toto leto obidve strany nemajú silu, aby si povedali, že to zvládnu, že dokážu prekonať všetky nástrahy a problémy.

Leto sa ale len začína a ja mám v sebe iskierku nádeje, že sa ženy aj muži vyzlečú zo slnečných okuliarov a dajú si ľahké a krásne oblečenie, ktoré rozvinie v ženách ženskosť a mužom podporí ich mužnosť.

Mám dôveru v to, že my ženy nájdeme svoje sebavedomie a hodnotu, aby sme tak nutne nepotrebovali dokonale chápajúcich a prijímajúcich mužov.  Mám tiež dôveru v to, že muži nájdu v sebe toľko mužnosti, aby svoje ženy nemuseli držať tak blízko pri sebe, až nemôžu dýchať.

Mám dôveru, že turbulentnosť partnerstiev je len taký krátky úsek začiatku leta a pribúdajúcim slnkom a krásou leta sa všetky problémy rozplynú a vyriešia na terasách v rozhovoroch pri letnom drinku, alebo morskom očistnom vzduchu, alebo len tak kráčajúc v ľahkom oblečení držiac sa za ruku…