Upršaná nostalgia

Dnešný deň je ako stvorený pre snenie a nostalgiu. Oblaky takmer až na zemi, celodenné prítmie, vytrvalý dážď, do ktorého sa človeku ani nos nechce vystrčiť. A chlad. Tak trochu je to pripomienka, že jeseň sa blíži.

Ak si viete v tomto počasí poradiť s clivotou, ktorá vás chytá, máte môj velikánsky obdiv. Mne dnes nepomohol ani osvedčený playlist s jednoduchým a všetkovypovedajúcim názvom “Happy”.

A tak som sa pustila do ďalšej osvedčenej náladudvíhajúcej veci a tou je listovanie si v obľúbených knihách. Mám obľúbené knihy, ktoré mi pripomínajú určité obdobia života. Pri lovení v poličke našej knižnice, som našla dlhozabudnutú knihu, znovu objavenú len nedávno. Držala ma “nad vodou” v období, kedy som rozhodovala o svojej ďalšej životnej cestičke, s ďalším človekom.

Možno ju poznáte, možno nie. Autor je Jacques Prévert a pár básní mám odložených na dne svojej duše až dodnes…

Toto je jedna z nich:

Tá láska.

Tá láska

Taká prudká

Taká krehká

Taká nežná

Taká zúfalá

Tá láska sen

Krásny jak deň

Zlá ako čas

Keď je zlý čas

Tá láska opravdivá v nás

Tá láska taká krásna

Taká šťastná

Taká radostná

A smiešna tak

Ako keď dieťa vo tme drví strach

A taká vedomá si svojej moci

Ako keď pokojne muž kráča v noci

Tá láska ktorá iných desila

Museli hovoriť

Museli zblednúť

Tá láska vystriehnutá

Lebo sme na ňu striehli

Prenasledovaná ranená pošliapaná dobytá

popretá zabudnutá

Lebo sme ju prenasledovali ranili pošliapali

dobili popreli a zabudli

Tá láska celkom celá

A stále živá

Zaliata celá slnkom

To je láska tvoja

To je láska moja

Tá čo bola

Tá vec vždy nová

A nikdy nezmenená

Taká opravdivá ako bylina

Taká trasľavá ako vták

Taká teplá a živá ako leto

Môžeme obidvaja

Odchádzať prichádzať

Môžeme zabúdať

Môžeme znovu zaspať

Zbudiť sa trpieť zostarnúť

A opäť zaspať

O smrti snívať

Zobudiť sa usmievať sa smiať

A omladnúť.

Naša láska tu zostáva

Jak mula zanovitá

A živá ako túžba

Ukrutná ako pamäť

Naivná ako ľútosť

Nežná ako spomienka

Studená ako mramor

Krásna ako deň

Krehká ako dieťa taká krása

Hľadí na nás a usmieva sa

Mlčky sa s nami zhovára

A ja ju počúvam a mráz ma striasa

A kričím

Kričím za teba

Kričím za seba

Veľmi ťa prosím

Za teba za seba za všetkých čo sa milujú

A čo sa milovali

Áno ja kričím na ňu

Za teba za seba a za všetkých

Aj za tých ktorých nepoznám

Zostaň tam

Tam kde si

Tam kde si bola kedysi

Zostaň tam

Nehni sa

Neodchádzaj

My čo sme sa milovali

Na teba sme zabúdali

Ty na nás nezabudni

Mali sme iba teba na svete

Nedopusť aby sme ochladli

Oveľa ďalej vždy

A hocikde

Daj o sebe vedieť

A oveľa neskôr kdesi pri lese

V húštine pamäti

Náhle vstaň

Podaj nám svoju dlaň

A zachráň nás.

(z knihy Láska, vydal Slovenský spisovateľ, a.s., preklad Vladimír Reisel)

Facebook komentár
Vladena Vrabcová

Vladena Vrabcová

redaktor

Podčiarknuť svoju osobnosť oblečením znamená dodať sebaistotu vnútru a rozžiariť sa aj navonok.