Silvester 31. decembra

Posledný decembrový deň je zasvätený pamiatke pápeža Silvestra I. a má aj symbolický význam. Pápež Silvester I. vládol v čase, kedy skončil vek prenasledovania kresťanov a začal sa nový vek. V stredoveku boli oslavy prichádzajúceho roku považované za pohanský zvyk, preto ich 1. januára v roku 567 zrušili. Posledná zmena kalendára nastala v roku 1567.

Kedysi sa veriaci zišli podvečer na Silvestra v kostole, aby sa na svätej omši poďakovali Bohu za uplynulý rok.

Na Silvestra sa nám zachovalo množstvo zvykov, ktoré uctievali naši predkovia

Zvyk ometačiek sa väčšinou dodržiaval na dedinách, no postupne zanikol. Ometačky boli vlastne chudobné ženy, ktoré chodili pred koncom roka symbolicky vymetať platne na pieckach, aby po celý rok dobre horeli.

K ďalším zvykom patrilo zametanie smetí do kúta miestnosti, nie však von, aby sa niekto „nevymietol“ z domu a nezomrel.
V domácnostiach sa nesmelo prať ani vešať bielizeň, pretože ten, kto by ju vešal, mohol by ťažko zomierať, alebo sa obesiť.
Mládenci v minulosti dotvárali atmosféru večera streľbou a práskaním s bičom.
Zvykom bolo tiež obradné umývanie sa a preobliekanie do čistých šiat.

Noc zo Silvestra do Nového roku mala zvláštnu moc

Verilo sa, že čo sa v tú noc bude snívať, to sa aj splní.
Ranné červené zore zase veštilo víchricu, búrky, neúrodu a biedu, drobný hustý dážď bol zas predzvesťou hustých plných obilných klasov.

Večer na Silvestra sa konali veselice. Táto tradícia sa začala až po 2. svetovej vojne, pretože dovtedy boli zábavy až do Troch kráľov zakázané.

A ako to bolo v kuchyni?

Na Silvestra sa pripravovala takmer rovnaká večera, ako na Štedrý deň, len s rozdielom, že sa mohlo jesť aj mäso. Na stole býval rovnaký obrus ako pri štedrovečernej večeri.
V silvestrovskom čase sa konali zabíjačky, na ktorých sa zišla celá rodina. Tiež sa plánovali svadby a žilo sa už očakávaním príchodu fašiangov.
Tradície sa líšili podľa jednotlivých regiónov a charakterizovali vtedajší život a dobu.

A čo robili ženy v minulosti na Silvestra?

Poslednému dňu v roku sa kedysi hovorilo aj „starý rok“ alebo „babí deň“. Na Silvestra chodili po dedine tzv. baby, dvaja muži v prestrojení za ženy. Jeden so slameným vencom a zvoncom, druhý v kožuchu, na ktorom mal sukňu zo slamy, prepásanú povrieslom. Ženy mali za úlohu túto slamu trhať a vkladať sliepkam do kurína, aby aj v budúcom roku dobre znášali vajíčka.

V dnešnej dobe je Silvester ponímaný moderne a je skôr o zábave. Zvyky ustupujú do pozadia, ostávajú všadeprítomné ohlušujúce ohňostroje či petardy.
Večer v očakávaní Nového roka ľudia trávia spoločne, s blízkymi, priateľmi, na návštevách a zábavách. Z tradícií nám ostali ešte symbolické jedlá, ale aj tie sa postupne prispôsobujú modernejšiemu či zdravšiemu štýlu stravovania.

A ako prežívajú príchod Nového roka v iných krajinách?

Rakúsko

Na Silvestra sa krajina zmení na samé prasiatka. Rakúšania ich vyrábajú z marcipánu, karamelu, perníkového cesta, čokolády. Alebo ponúkajú grilované prasiatka. Symbolizuje to tučný, a teda šťastný Nový rok.

Taliansko

Očakávanie Nového roka slávia tisícky obyvateľov v kostoloch a katedrálach. Okrem toho je hlavnou tradíciou osláv Silvestra tanec. A rovnako temperamentným zvykom je zbavovanie sa všetkého starého, nepotrebného. Obyvatelia vtedy vyhadzujú priamo z okien nábytok, šatstvo či riad. So zotmením zapaľujú svetlo, ktoré horí až do príchodu ďalšieho roka.

 

Veselého Silvestra praje

Vaša Iwka

 

Prečítajte si tiež: Messalina, rímska cisárovná a nymfomanka, tretia manželka cisára Claudia

 

Zdroj:/http://slovenske-zvyky.webnode.sk/kalendar-akcii/zima/na-silvestra/