Veľkokňažná Jelizaveta Ruská (1864-1918)

Hovorili jej Ella, veľkokňažná Jelizaveta Ruská (1864-1918).

Hovorili jej Ella, princeznej s tmavozlatými vlasmi a modrými očami, ktorá už od narodenia pútala pozornosť tým, že bola obklopená zvláštnou aurou. Odmala bola pracovitá, pomáhala upratovať, šila šaty.

V období dospievania bola známa široko ďaleko svojou neobyčajnou krásou. Núdzu o nápadníkov nemala, naopak, tí sa hrnuli zo všetkých kútov sveta. Medzi nápadníkmi bol aj princeznin bratranec, ktorý bol následníkom pruského trónu a neskôr nemeckého cisára Viléma II. Princezná ho však odmietla, čo ho hlboko poznačilo. Napriek tomu alebo možno práve preto, jej v časoch, keď sa cárske Rusko rúcalo a jeho bývalej láske išlo o život, ponúkol pomoc. Ella ju však neprijala.

Rebelka, ktorá odmietla zásady politiky dynastie.

V čase, keď sa okolo nej točilo množstvo mužov, ktorí sa uchádzali o jej priazeň, Ellino srdce patrilo ruskému veľkokniežaťu Sergejovi z rodu Romanovcov. Babička, britská kráľovná Viktoria, vyhlásila svoju vnučku za rebelku, ktorá odmieta zásady politiky dynastie. Babička neznášala Romanovcov, prirovnávala ich k obludným monštrám, ktoré sú schopné všetkého. Ella chcela len Sergeja, poznala ho od detstva, buď on, alebo nik iný.

Bola to láska, ktorá musela dozrieť. Prvé pokusy o zblíženie Ella ignorovala. Keď Sergej prišiel o oboch rodičov, Ella, ktorá prišla o svoju milovanú matku, s ním súcitila. Mladí ľudia sa zblížili, Sergej nabral odvahu a požiadal Ellu druhýkrát o ruku. Britská babička hlasno protestovala, Ella i napriek tomu súhlasila.

Nádherná svadba, smutný život bez detí s manželom, ktorý mal homosexuálne sklony.

Bola svadba a Ella sa vďaka krásnym ruským tradíciám ocitla ako v rozprávke. Svadobné šaty s dlhou vlečkou ušili zo strieborného brokátu, klenoty, ktoré kedysi pyšne nosila Katarína Veľká, znásobovali Ellinu krásu. Ella sa tak stala veľkokňažnou a súčasťou cárskej rodiny, ktorá si ju zamilovala. Spoločenský život horných desať tisíc si užívala plnými dúškami, mala zmysel pre humor a svetské radovánky. Život s manželom ale nebol ľahký, v rodine nebol obľúbený, bol nazývaný tyranom, navyše mal homosexuálne sklony, a preto manželia nikdy nemali deti. Manželstvo bolo formálne. Takto si to Ella, ktorá milovala deti, nepredstavovala. V ťažkých chvíľach sa utiekala k náboženstvu, ku ktorému mala od detstva vrelý vzťah.

Pochovala zavraždeného manžela a vzdala sa svetských radostí.

V roku 1892 sa Sergej stal gubernátorom Moskvy, vládol tvrdou rukou, vysťahovával židov, robil kroky proti nelegálnym ľavicovým organizáciám. Počas tohto obdobia bolo na ňom spáchaných mnoho atentátov, ktoré boli neúspešné, až v roku 1905 hodil atentátnik Sergejovi bombu do koča, ktorá jeho telo roztrhala na malé kúsky. Ella, ktorá počula výbuch, hneď vedela, že je Sergej mŕtvy. Keď zbierala krvavé kúsky jeho tela do záhybov svojich šiat, premýšľala o tom, čo sa deje so zemou, ktorú tak veľmi miluje.

Po smrti manžela sa Ella uzavrela do seba. Keď uplynul čas, ktorý potrebovala na to, aby prekonala bolesť, predala svoje šperky a kúpila si usadlosť v Moskve, založila kláštor, otvorila nemocnicu, lekáreň a sirotinec.

Počas prvej svetovej vojny pomáhala ruskej armáde. Vzdala sa svetských radostí a stala sa abatyšou kláštora. Liečila ranených a utešovala umierajúcich.

Pádom cárskeho režimu sa Elle zmenil život, najprv prišiel strach, že príde o majetok a spoločenské postavenie, a neskôr sa bála o holý život. V roku 1918 musela z kláštora odísť, na Leninov rozkaz bola uväznená.

Je uznaná ako svätá mučeníčka.

Ella zomiera na dne dvadsať metrového dolu, kam bola s ostatnými väzňami odvlečená boľševickou divíziou.

V roku 1921 Ellina sestra Viktoria nechala jej pozostatky pochovať v Svätej zemi, v Jeruzaléme.

V rokoch 2004-2005 boli jej pozostatky prevezené do Ruska a tam sa im poklonilo viac ako sedem milónov ľudí, potom boli opäť prevezené do Jeruzaléma. Ella je uznávana ako svätá mučeníčka a patrí medzi desať mučeníkov 20.storočia, ktorí boli zvečnení v podobe sôch.

 

Redakcia Ženy so štýlom

 

Prečítajte si tiež: Nemecká cisárovná Viktoria (1840-1901), bola cisárovnou len 99 dní

RODAN, K. 2016. Ženy s korunou. Praha: NAŠE VOJSKO, 2016. s.237. ISBN 978-80-206-1606-7.

 

Facebook komentár