„Vo svojich deťoch žijeme ďalej“

dendeti

Existuje len jedno jediné najúžasnejšie dieťa na svete, a to má každá mama

Sviatok Deň detí sa u nás oslavuje už 65 rokov. Prvotná myšlienka vznikla v roku 1925 na konferencii vo švajčiarskej Ženeve. Zástupcovia jednotlivých krajín poukazovali na chudobu, v ktorej deti žijú, na detskú prácu, na ich vzdelanie, ale aj iné otázky týkajúce sa detí po celom svete.

S cieľom urobiť deťom radosť, sa vybral dátum 1. jún ako sviatok detí. Oslavuje sa vo viac ako v 21 krajinách sveta.

„Prvým šťastím dieťaťa je, že je milované.“ (Giovanni Bosco)

V dobách stredoveku boli deti zanedbávané a detstvo ako také neznamenalo nič. Spoločenské postavenie detí bolo nízke a na ich potreby sa prihliadalo len minimálne. Deti sa považovali skôr za malých dospelých. V minulosti sa o výchovu starali len ženy, muži neboli až tak dôležití.

Používali neobvyklé spôsoby:

Napríklad, že deti sa mali kojiť len do deviateho mesiaca, údajne preto, lebo potom matkám hrozila slepota či rôzne choroby dieťaťa.

Deti v stredoveku sa hrali s predmetmi vyrobenými z hliny či z kostí. Predstavovali ich hracie kamienky, kocky, rôzne hlinené hrkálky, zvieratká, bábiky, malilinké nádobky – riady a iné. Samozrejme, že hračky kráľovských detí boli patrične odlíšené. Boli z drahých kovov, zo striebra či z olova.

Mnohé deti si hračky vyrábali samé. Napríklad píšťalky, hlinené guľôčky a pod. Častou hračkou v stredoveku boli hlinené koníky a jazdci, v duchu tej doby. Už na začiatku 16. storočia sa deti hrali na slepú babu, naháňačku alebo sa radi hojdali.

Detstvu však patrilo len kratučké obdobie. Od piateho až siedmeho roku života, sa deti definitívne zaradili do sveta dospelých.

Našťastie už žijeme v úplne inej dobe

Naše deti sú pre nás tie najvzácnejšie bytosti, ktoré dávajú nášmu životu zmysel. Pravdou je, že od momentu, ako sa nám narodia naše ratolesti, prebudí sa v nás nepoznaná zodpovednosť a starostlivosť, ktorá nás už povedie stále. Hlavne ženy–matky vedie materinský cit. Okrem rodičovskej lásky, často deťom vštepujeme aj rady, ktoré sme dostali my sami, v detstve. Už naše babičky hovorili, že malé deti sú malé starosti a veľké deti veľké starosti. Snažíme sa, aby sa naše ratolesti mali lepšie ako my a po celý život nad nimi držíme neviditeľnú ochrannú ruku. Je to tak prirodzené, i keď existujú výnimky.

„Žene je zvláštnym spôsobom zverená radostná úloha viesť deti od najútlejšieho veku k objaveniu nadprirodzeného sveta. Žena má chápavé, citlivé a súcitné srdce, ktoré jej umožňuje dať láske jemnú a vecnú podobu.“  (Ján Pavol II.)

V tento deň sviatku našich detí si i my zaspomínajme na svoje detstvo, na detské hry ako guličky, céčka, pexeso, či schovávačku, vybíjanú a podobne… Alebo na chvíle s rodičmi, či starými rodičmi, keď sme spoznávali prírodu.

„Vo svojich deťoch žijeme ďalej.“  (Euripidés)

„Najdôležitejšou podmienkou toho, aby sa v dieťati vyvinula láska k životu, je pre neho to, aby bolo s ľuďmi, ktorí milujú život.” (Erich Fromm)

 

Prajem krásny deň detí v kruhu rodiny.

 

Vaša Iwka

 

Facebook komentár
Iwka Bašnáková

Iwka Bašnáková

Mám svoj štýl a prezradím vám z neho niečo. Nosím ružové okuliare a úsmev na tvári.

Dostávajte každý týždeň do schránky naše články
Nikdy nedáme váš mail niekomu inému.