V rakúskych Alpách bola nájdená 5300 rokov stará múmia pravekého ľadového človeka, nazvaného ,,Ötzi“. Na svojom tele mal viac ako 40 tetovaní, ktoré mu slúžili pravdepodobne k liečebným účelom. Svedčia o tom malé paralelné čiary na nohách a v oblasti bedrového kĺbu.
Princezná ,,Ukok“ je doteraz najstaršou tetovanou ženou. Telo ,,ľadovej princeznej”, ktorá zomrela pred 2500 rokmi, ležalo v sibírskom permafroste v pohorí Altaj ( pozn. – permafrost znamená trvalo zamrznutý). Princezná ,,Ukok“ – tak pomenovali archeológovia mladú, asi 25 ročnú ženu. Meno dostala podľa náhornej plošiny, kde sa telo našlo pred vyše 20-timi rokmi v kuse ľadu. Našli ju pochovanú s dvoma mužmi – bojovníkmi, ktorí ju zrejme mali sprevádzať v záhrobí. Na mumifikovaných telách objavili archeológovia mimoriadne zachované tetovania. Pokožku ľavého ramena sibírskej princeznej pokrývajú štyri prekrásne tetovania so zvieracím motívom. Najväčším z nich je mytologický jeleň so zobákom supa a s parohmi kozorožca. V niektorých národoch Ázie toto zviera symbolizovalo spojenie s inými svetmi. Podobné kresby zvierat, pantera s dlhým chvostom a ovčími nohami, zdobia pokožku mumifikovaných mužov, ktorých objavili vedľa altajskej princeznej.
Princezná ,,Ukok“ pre svojich ľudí predstavovala nielen kráľovskú krv, ale aj bojovníčku, či dokonca sväticu. Je úžasné, ako veľmi nezmenené sa zachovali tetovania na jej ramene. Snáď raz budeme vedieť, akou technikou boli vytvorené. Mohyla altajskej princeznej sa nachádza ďaleko od rodových pohrebísk. V dávnych kultúrach tak pochovávali ženy, ktoré podstupovali sľub čistoty – celibátu. Podľa vedcov bola pravdepodobne liečiteľkou alebo šamankou.
,,Tattoo“ – pôvodný význam je zrejme z haitského výrazu „tatau“ – označovať, značkovať. Už staré, primitívne kmene mali rituálne zvyky, pri ktorých používali tetovanie nielen na zdobenie tela a zdôraznenie svojich výnimočných vlastností, ale i na ochranu pred zlými silami.
Tetovanie slúžilo v minulosti k označeniu spodiny spoločnosti
V Egypte, Číne, Indii, Arábii, ale tiež na niektorých ostrovoch v Tichomorí sa používalo na označovanie otrokov. Taktiež ho na tento účel využívali aj starí Gréci a Rimania. V Rusku týmto spôsobom značili zločincov a Japonci odsúdencov na smrť. Vraj, aby si ich diabol lepšie našiel. Nemci počas vojny tetovaním označovali väzňov v zajateckých a koncentračných táboroch.
Tetovanie označovalo hlásenie sa k určitej skupine či kmeňu, alebo k náboženstvu
Severoamerickí Indiáni sa nechávali tetovať, aby dali svojmu spoločenstvu najavo, akými výnimočnými vlastnosťami sú vybavení. Príslušníci nemeckých jednotiek SS zas mali na ľavom ramene vytetovanú krvnú skupinu a runový znak. Tetovanie slúžilo aj ako pomoc v posmrtnom živote. Hinduisti tetovali svoje deti zo strachu, že by ich v ďalšom živote nespoznali. V roku 878 n.l. bolo tetovanie pápežom Adrianom I. zakázané. Aj napriek tomu sa križiacki rytieri nechávali tetovať rôznymi kresťanskými motívmi, čo im v prípade smrti malo zaistiť pochovanie. Do stredovekej Európy sa tetovanie dostalo s moreplavcami a obchodníkmi, ktorí sa na svojich zámorských cestách nechali tetovať od divochov. Obľuba v tetovaní pretrvávala hlavne medzi námorníkmi, vojakmi, či prostitútkami a komediantami.
Tetovanie už dávno nie je označením spodiny spoločnosti. Dokonca aj mocní muži v politike mali svoje tetovania. Churchill mal na ramene vytetovanú kotvu, Stalin na hrudi lebku a Roosevelt rodový znak. Posledné roky sa tetovanie teší veľkej obľube. Stal sa z neho jeden z najžiadanejších módnych doplnkov.
Najviac potetovaná žena na svete – Julia Gnuse
Je známa aj ako „Ilustrovaná dáma“, pretože povrch jej tela (95%) zdobí farebné tetovanie. Táto ,,dáma“ sa však nenecháva tetovať len tak. Robí to preto, že trpí nevyliečiteľnou kožnou chorobou. Tetovanie jej pomáha prekryť škaredé jazvy na tele . Julia je zapísaná v Guinnessovej knihe rekordov.

Vaša Iwka

 

http://vtm.e15.cz/na-sibiri-byl-odkryt-hrob-tetovane-zeny