Dôvera v seba samých, potreba veriť svetu a ľuďom okolo nás, sú tými najdôležitejšími hodnotami, ktoré človek potrebuje k tomu, aby žil. Na to, aby sme ustáli náročnejšie a často bolestivé situácie, ktoré život prináša, potrebujeme veriť, že ich zvládneme a mať dôvod, pre ktorý ich zvládnuť chceme. Dôvera v to, že bude lepšie a že svet je miestom, v ktorom sa oplatí žiť sa buduje v ranom detstve. Jej základom je schopnosť rozlišovať pravdivé od nepravdivého.

Pre deti nie je jednoduché rozlíšiť pravdu od lži. Porozumenie významom týchto slov je závislé od veku dieťaťa a jeho zrelosti. Pozrime sa na to, ako vnímajú pravdu a lož deti v rôznom veku.

Malé deti, ktoré majú naplnené svoje potreby, sa učia, že svet je bezpečné a dôveryhodné miesto. Učia sa cítiť v bezpečí, sú zvedavé a majú chuť objavovať nové veci. Ak dieťa vyrastá bez dôvery, rastie v ňom strach a strach plodí klamstvo. Tí najmenší často potrebujú testovať hranicu medzi skutočnosťou a fantáziou. Dospelí by mali deťom vždy hovoriť pravdu a očakávať, že deti im budú pravdu hovoriť tiež. No ako deťom vysvetliť, čo je pravdivé a čo nie? V prvom rade by sme sa mali vyhnúť používaniu slov ako je pravda a lož, pretože pre myseľ malých detí sú tieto termíny veľmi náročné na porozumenie. Namiesto toho deťom môžeme klásť otázky, pri ktorých vieme, že na ne poznajú pravdivú odpoveď. Naopak pri otázkach, na ktoré dieťa dať pravdivú odpoveď na základe svojich skúseností nedokáže, môžeme dieťa učiť, čo sú to vymyslené príbehy – lži. Pokiaľ dieťa klame, vymýšľa si, berme to ako jeho skúsenosť, na ktorej sa môže naučiť pravdu a lož rozlišovať a rozhodne za to dieťa netrestajme.

3 – 4 ročné deti

Deti vo veku troch až štyroch rokov majú potrebu potešiť dospelých a sú veľmi citlivé voči nesúhlasu.. V tomto veku platia pravidlá jednoducho preto, že ich mama a tato považujú za správne. Navyše malé deti majú veľkú predstavivosť  a môže sa nám zdať, že nám klamú, no pre ne to znamená iba túžobné myslenie či rozprávanie príbehov. Ako k tomu môžeme pristupovať? Neklaďme deťom otázky, na ktoré môžu, ale aj nemusia odpovedať správne. Namiesto toho použime viac viet o tom, čo spolu s dieťaťom môžeme pozorovať – napríklad „ Vidím, že mlieko je rozliate.“  Pre  3 – 4 ročné deti je potrebné dávať im jednoduché, zrozumiteľné a pravdivé odpovede na otázky, ktoré dospelým kladú.

5 – 6 ročné deti

Deti vo veku päť až šesť rokov pomaly začínajú rozumieť, čo znamená povedať pravdu a čo znamená klamať. Hoci toto už začínajú rozlišovať, môžu klamať nie preto,  že nás chcú podviesť, ale preto, že si často pletú rôzne skutočnosti. Takisto môžu chcieť meniť fakty,  pretože to znie lepšie a chcú si tým získať náš súhlas. Pomôže im vysvetlenie rozdielu medzi tým, čo sa skutočne stalo a tým, čo chcú zatajiť.

7 – 9 ročné deti

Deti v tomto veku už rozdiel medzi pravdou a lžou poznajú a rozumejú mu. No stále majú potrebu rodičov potešiť a často nám povedia to, čo si myslia, že chceme počuť. S deťmi v tomto veku sa už pokojne môžeme rozprávať o tom, čo znamená pravda a aké sú jej výhody hlbšie, pretože tomu, čo znamená hovoriť pravdu už plne rozumejú.

Deti sa učia pozorovaním, priamou skúsenosťou. Ak sa naučia, že to, čo im rodičia hovoria, je pravdivé a skutočne sa to tak deje, budú sami chcieť hovoriť pravdu. Tým, že budeme voči svojim deťom pravdiví a budeme ich pravdivosť prijímať, budú nám dôverovať. A zároveň si deti budú budovať dôveru v seba a v to, že svet je bezpečné miesto.

 

Nel

 

Prečítajte si tiež: Ilúzia pravdy

 

zdroj: www.kidsandvalues.com