O intuícii, vnútornom hlase – skutočný príbeh malého dievčatka

Mám pre vás jeden skutočný príbeh o intuícii, vnútornom hlase, ktorým som sa venovala v niekoľkých mojich víkendových šestkách šťastného života.

Je to príbeh malého dievčatka, ktoré nadovšetko milovalo svojho otca. Otec bol pre dievčatko všetkým, bol tým, ku ktorému oddane vzhliadalo, ktorý mal odpoveď na každú otázku, ktorý jej nosieval zo služobných ciest margarétky a lienky do vlasov. Bol tým, ktorého pochvala a hrdý úsmev, hladili detskú dušičku.

S ním toto jeho malé dievčatko pozerávalo hokej a tešilo sa, keď sa on tešil. S ním si stavalo svoje vzdušné zámky, hovorilo o všetkých tajných snoch a plánoch. Bol to on, za kým prišlo s  rozbitým kolienkom, komu plakalo v náručí, keď sa o neho v škole pobili chlapci, alebo sa mu diala nejaká krivda. Bol to on, ktorý mu dovolil mať psíka, mačičku.

Až jedného dňa, v deň jej 15-tich narodenín, sa dievčatko od svojej mamy dozvedelo, že jej otec, nie je jej skutočný otec. Bolesť, tak veľmi to bolelo vo vnútri. Otázky cez slzy, prečo, prečo, prečo? Pýtalo sa mamy, pýtalo sa boha, nik neopovedal. “Takto to je, keď krváca srdce?” Cítilo, že sa mu zrútil celý svet.

Všetko sa zmenilo. Z dievčatka sa z večera do rána stalo dievča, odišlo na internát a začalo žiť iný život. V myšlienkach sa zaoberalo tým, aký je jej skutočný otec a kto je vlastne ona sama. Napokon si otca vysnívalo a vymyslelo si plán. Od mamy poznalo meno, adresu. Stretnúť s ním sa chcelo, až po dosiahnutí všetkých svojich cieľov, aby bol jej nový otec, na ňu hrdý, keď sa stretnú. Čas plynul, ciele boli vysoké, náročné na čas. Vyštudovať vysokú školu, mať svoju firmu, zamestnancov, vydať sa, mať deti, auto, krásny dom so záhradou… Čas od času navštevovalo svojich rodičov a tam pravidelne prichádzali výčitky svedomia pri pohľade na smutného otca, pri pohľade na toho, ktorého tak milovalo a stále miluje, ale…

„Ako je to možné, že tá láska k nemu je stále tak silná? Ako je možné, že keď nemyslí na to, že to nie je skutočný otec tak cíti, že predsa je.“

Akýsi vnútorný hlas sa bil s hlasom rozumu.

Z dievčaťa sa stala žena, dosiahla vo svojom živote všetko, čo chcela a ešte viac. Prišiel čas nájsť svojho skutočného otca. Vedela, že keď sa stretnú, bude na ňu hrdý, tak veľa toho dokázala.

A zrazu prišla opäť myšlienka, ktorá sa s určitou pravidelnosťou objavovala, ale ona ju vždy zahnala.

Testy DNA. Podstúpi testy, poprosí rodičov o vzorky, pochopia to. Keď brala vzorku slín od otca, mala pred sebou zlomeného, smutného muža odovzdaného na milosť a nemilosť. Objala ho a on jej pošepkal do ucha: „Ja viem, že si moja dcéra!“ Áno, ten vnútorný hlas tu bol opäť a potvrdzoval slová otca.

S napätím čakala na výsledky, rozum hovoril, že pravdu má mama , ale vnútorný hlas, intuícia to celé spochybňovala.

Výsledky prišli a jej sa opäť zrútil svet. Vo vnútri to zabolelo a bolí dodnes. Keby načúvala svojmu vnútornému hlasu, intuícii… Ten čas, ktorý netrávila so svojím skutočným otcom, ktorého tak milovala, ktorý sa len z diaľky pozeral na úspechy svojej milovanej dcéry, už nevráti. Dievčatko, dievča, žena… má už svoje odplakané, začala načúvať svojmu vnútornému hlasu naplno, pomaly si skladá mozaiku svojho života a učí sa porozumieť tomu, prečo sa jej to stalo.


Milé ženy so štýlom, o intuícii, vnútornom hlase viem veľa, môj život je popretkávaný rôznymi ponaučeniami, ktoré ma postupne priviedli k poznaniu, že tento vnútorný dar, ktorý má každá z nás, je vzácnosť, je to múdrosť a je dôležité načúvať mu, rozvíjať ho. Toto učím aj moje dcérky.

 

Krásne dni, užívajte…

Vaša, tiež so štýlom, Katarína

 

Facebook komentár
Katarína Mikle

Katarína Mikle

redaktor

Žena so štýlom, áno, som žena, ktorá má štýl, tak ako každá z vás. Mám svoj štýl, ktorý je mojím vyjadrením sa. Mám svoj štýl a vďaka nemu nesplyniem s davom. Ten štýl ide zvnútra a ja sa mu plne oddávam.

Dostávajte každý týždeň do schránky naše články
Nikdy nedáme váš mail niekomu inému.