Súťaživosť medzi nami: mýtus a realita

“Buď ženou, ktorá napraví korunu inej žene bez toho, aby povedala svetu, že bola nakrivo.” 

Na rozdiel od mužov, ktorí medzi sebou natoľko nesúťažia, my ženy máme vraj tendenciu jedna s druhou súperiť. Je to zaujímavý pohľad, pretože ženy sú vo všeobecnosti tvory menej súťaživé a ak už súťažiť musíme, necítime sa v tom dostatočne komfortne.

“Ako potom môže tento paradox dávať zmysel?”

Je to jednoduché. Od malička sme vychovávané v duchu prispôsobovania sa ostatným a posledné, čo by sme pre seba vedome chceli, je existovať na úkor toho druhého. V tom je ten háčik. Vedome. Prirodzená súťaživosť, vlastná každému živočíšnemu druhu, je u mužov povolená a dokonca podporovaná. Pre nás ženy je zakázaným ovocím. Prirodzená agresia, ktorá nemôže byť prejavená férovým, otvoreným spôsobom, sa potom na podvedomej úrovni prejaví inak – napríklad závisťou a túžbou, aby tá druhá zlyhala. Následkom sú pocity viny a hanby.

To, čo navonok vyzerá ako nepriateľstvo medzi ženami, môže byť často iba maskovaním pocitov vlastnej nedostatočnosti, neistoty, či dokonca strachu z úspechu. My ženy sme majstrami v čítaní pocitov iných ľudí. Často sa nám stáva, že cítime vinu za vlastné šťastie a pred priateľkami, ktoré to momentálne tak ružové v živote nemajú, sa za to dokonca hanbíme. Neradi svoje výhry preto medzi sebou zdieľame.

Zaujímavé je, že v našich priateľstvách s mužmi, otázka súťaženia veľmi miesto nemá. Nevnímame mužov ako rovnako zraniteľných, skôr podvedome u nich hľadáme potvrdenie o našej hodnote.

My ženy sa zvykneme o druhých ľudí starať po citovej stránke. Náš strach z víťazstva nad druhými, môže dokonca viesť k tomu, že nevedome začneme sami seba ponižovať, aby sme si udržali súhlas ostatných ľudí. Táto naša závislosť, nám bráni dosahovať v živote ciele vlastnými schopnosťami.

Trápenie a ambivalentnosť žien vo vzťahu k vlastnej sile, je základom ich nedôvery, voči sile ostatných žien. Nepohodlný vzťah s vlastnou silou, môže spôsobiť protichodné postoje: na jednej strane bránime samým sebe v úspechu, v snahe ochrániť naše priateľky, no na druhej strane, často zakúšame pocity bezmocnosti, voči  ničivej moci iných žien.

Autonómiu nedosiahneme, pokiaľ sú naše činy založené na strachu a bez sebaobranných schopností prežívať hnev a agresiu, ktoré sú prirodzenou súčasťou pocitovej výbavy človeka. Potrebujeme sa naučiť prežívať a využívať tieto stavy konštruktívne. Veď nakoniec naše vlastné úspechy, či “len” jednoduchý pocit šťastia môže byť pre tie ostatné zdrojom inšpirácie.

 

S láskou Nel

 

zdroj: www.psychcentral.com

Facebook komentár
Nel Valentová

Nel Valentová

Mám rada spájanie protikladov, v každom nedorozumení vnímam zároveň príležitosť k rastu a pochopeniu.

Dostávajte každý týždeň do schránky naše články
Nikdy nedáme váš mail niekomu inému.