Vrabček – ,,La Môme Piaf“, známa ako Edith Piaf. Edith Giovanna Gasionová sa narodila 19.12.1915 a hoci zomrela pred vyše 50 timi rokmi je stále považovaná za najslávnejšiu francúzsku šansoniérku na celom svete. Vystupovala v USA, v Európe, 8x v známej Ed Sullivan Show a 2x v Carnegie Hall.
Život drobnej ženy nazývanej ,,Vrabček“, nebol jednoduchý. Už ako malé dievčatko ju dala mama na výchovu k babičke. Tá sa o ňu ale dobre nestarala. Keď sa vrátil otec malej Edith z frontu, zobral si ju k sebe a časom ju dal k tete Zephore, ktorá bola majiteľkou verejného domu. Malá Edith sa mala medzi prostitútkami dobre. Konečne dostala poriadne najesť, pekné šaty, čerstvé mlieko. Ešte ako malá stratila načas zrak, kvôli zápalu rohovky. Teta Zephora so svojimi dievčatami sa šla za ňu pomodliť ku hrobu sv. Terezy z Lisieux. Po ôsmich dňoch sa drobné dieťa zázračne vyzdravelo. Na pamiatku dostala prívesok, ktorý si uchovala na celý život. Edithin otec bol artista a akrobat. Chodila s ním a spievala na pouličných vystúpeniach a spolu tak zarábali viac peňazí. Neskôr už spievala sama a stretla svoju prvú lásku Luisa Duponta, s ktorým mala vo svojich sedemnástich rokoch dcérku Marcelle, no tá po dvoch rokoch zomrela na zápal mozgových blán. Edith spievala naďalej na ulici, aj v baroch, pod rôznymi pseudonymami. Na ulici stretla muža, čo chodil načúvať jej spevu. Volal sa Louis Lepleé. Navrhol jej angažmán a tiež umelecké meno Piaf. Zorganizoval prvý galakoncert v cirkuse ,,Medrano“, kde vystúpila a ktorý odštartoval hviezdnu kariéru drobnej speváčky. Vydala svoju prvú platňu vo vydavateľstve Polydor. Obrovský úspech na seba nenechal dlho čakať. No prišlo i nešťastie a jej objaviteľa Lepleého krátko na to zavraždili. Chvíľu bola podozrievaná z vraždy, nakoľko sa pohybovala na ulici v spoločnosti pasákov a zlodejov.
Edith sa stala hviezdou, spievala v rádiách, koncertovala, hrala v divadle, vo filme. Počas II.svetovej vojny spievala šansóny a chránila židovských umelcov pred Nemcami. V roku 1948 bola na turné v Spojených štátoch a tu stretla najväčšiu lásku svojho života, francúzskeho majstra sveta v boxe, ženatého Marcela Cedrana. Prežívali nádhernú rozprávku, ale po dvoch rokoch jej láska tragicky zahynula pri páde lietadla. O niečo neskôr sa stretla s Cedranovou manželkou a padli si do náručia. Obe milovali toho istého muža. Stali sa priateľkami, dokonca vdove s troma deťmi načas pomohla s ubytovaním. Edith tvrdila, že tí, čo nemilovali a nezobrala im lásku smrť, to nikdy nepochopia. Nešťastné žieňa zaháňalo smútok prácou, ale i narkotikami. Spievala smutné, melodramatické piesne, svojho Marcela oplakávala v každej piesni so slzami v očiach. Posledným mužom v jej živote bol o dvadsať rokov mladší príťažlivý Grék Lamboukas, kaderník, spevák a herec, ktorý s ňou vystupoval. Speváčka mala dlhodobo podlomené zdravie. Trpela artritídou, dokonca niekedy nevládala stáť na pódiu. Neskôr upadla do kómy a po pár mesiacoch v roku 1963 podľahla rakovine. Všetky lásky tejto drobnej ženy trvali neuveriteľne krátko. Ale piesne, ktoré po sebe zanechala, sú večné.
Hymnou jej života bola pieseň ,, Non je ne regrette rien“ (Nie, nič neľutujem).
Vaša Iwka
Foto: Shuterstock
