Typ výchovy, ktorú používame, môže mať až dramatický dosah na vývin nášho dieťaťa, a takisto má veľký vplyv na vzťah, ktorý si s dieťaťom vytvárate. Rozličné prístupy k výchove môžu mať vplyv na náladu a temperament dieťaťa až do jeho dospelosti.
Výskumníci definovali 4 základné typy výchovy, ktoré sú priamo úmerné tomu, ako dokážu rodičia vnímať a cítiť to, čo od nich dieťa potrebuje.
Autoritariánska výchova
V takomto type výchovy rodičia nastavia pravidlá a očakávajú, že ich deti budú bezpodmienečne dodržiavať. Deti majú malú, alebo dokonca žiadnu účasť na riešení problémov. Navyše rodičia očakávajú, že deti budú dodržiavať všetky pravidlá a po celý čas.
Ak deti skúsia pravidlo zmeniť, alebo sa opýtajú – prečo? – odpoveď rodičov je zvyčajne „Pretože som to povedal“. Deti spravidla nepoznajú dôvod pre pravidlo, a je tu veľmi malý priestor pre dialóg. Autoritariánski rodičia môžu používajú nátlak namiesto dohody.
Hoci deti, ktoré vyrástli s autoritariánskym rodičom, majú tendenciu dodržiavať pravidá po väčšinu času, môžu sa u nich vyvinúť problémy s vlastnou sebahodnotou. Niekedy bývajú tieto deti nepriateľské až agresívne, pretože sú vo vnútri na rodičov nahnevané, a nenaučili sa robiť vlastné rozhodnutia, či riešiť problémy.
Autoritatívna výchova
Autoritatívni rodičia takisto tvoria pravidlá a očakávajú, že ich deti budú dodržiavať, no povoľujú aj výnimky. Zvyčajne deťom povedia dôvod pre pravidlo a sú ochotnejší brať do úvahy pocity dieťaťa, keď kladú hranice. Autoritatívni rodičia uprednostňujú dohodu pred nátlakom.
Deti vychované autoritatívne bývajú šťastné a úspešné. Sú dobré v rozhodovaní a dokážu vyhodnotiť riziko. Často z nich vyrastú zodpovední dospelí, ktorí vedia slobodne vyjadriť vlastný názor.
Tolerantná výchova
Tolerantní rodičia veľmi nevychovávajú. Majú tendenciu byť zhovievaví a zasahujú iba vtedy, keď ide o vážny problém. V tomto type výchovy býva málo priestoru pre dohody s deťmi, pretože rodičia zastávajú názor „ deti budú deťmi“.
Tolerantní rodičia skôr zastávajú úlohu kamaráta, než rodiča. Môžu povzbudzovať svoje deti, aby sa im zdôverovali so svojimi problémami, no zvyčajne nie sú ochotní brániť nevhodnému správaniu detí.
Deti, ktoré vyrástli v tomto type výchovy, si razia v živote cestu akademicky. Mávajú viac problémov týkajúcich sa správania, pretože sa nenaučili akceptovať autoritu. Často majú nízke sebahodnotenie a bývajú smutné.
Nezúčastnená výchova
Nezúčastnení rodičia deti zanedbávajú. Často vôbec nevnímajú základné potreby dieťaťa a očakávajú, že sa vychová samo. V niektorých takýchto prípadoch je príčinou mentálne ochorenie rodiča, či problém so závislosťou. Takisto nemajú vedomosť o tom, čo vlastne znamená byť rodičom, a môžu byť zahltení inými životnými problémami.
Nezúčastnení rodičia väčšinou netušia, čo ich dieťa práve robí. V takejto výchove nebývajú žiadne pravidlá, či očakávania. Deti nedostávajú starostlivosť ani vedenie, a chýba im rodičovská pozornosť.
Deti takýchto rodičov majú tendenciu k nízkej sebahodnote a v živote nedokážu jednať s ostatnými. Takisto majú problémy so správaním a sú málo šťastné.
Stáva sa, že rodičia nespadajú iba do jednej kategórie. Občas sú viac autoritariánski, občas viac autoritatívni, a ich spôsob výchovy môže byť voči každému dieťaťu iný.
Keď sa rozhodujeme, aký spôsob výchovy použijeme, je dôležité vedieť, čo tým chceme dieťa naučiť. Efektívne štýly výchovy môžu naučiť deti, ako sa stať zodpovednými dospelými, ktorí sú schopní samostatne robiť správne rozhodnutia.
Nel
Prečítajte si tiež: Pár tipov pre rodičov tínedžerov
Zdroj: www.verywell.com
