Mária Terézia a jej “nevydarená” dcéra Mária Amália

Mária Terézia bola vynikajúca panovníčka, politička. Bola tiež manželka a šestnásťnásobná matka. Matka, ktorej priazeň si užívalo len máloktoré z detí a ktorá odmietala ich povrchné a neuspokojivé správanie. Materinskú kritiku po celý ich život považovala za samozrejmosť. Naopak očakávala, že jej rady budú premieňať na činy, prijímať poslušne a s úctou, ako vďaku za rodičovskú výchovu a že v dospelosti budú plniť poslanie, pre ktoré boli vychované.

Na kráľovských dvoroch kam raz deti odišli za novými životmi, mala Mária Terézia svojich špehov. Tí v prípade, že deti nepodávali pravidelné hlásenia, prinášali správy v mesačných, niekedy i týždenných intervaloch. A ak nebolo niečo v súlade s jej záujmami, ihneď písala list s výčitkou. Občas prišla i pochvala.

Väčšina detí bola s osudom zmierená a neprotestovala. No našli sa i také, čo sa búrili. Dcéra Mária Kristína, Mária Antoinetta, Mária Amália, či mnohé ďalšie. Tie sa snažili spod matkinej kontroly vymaniť.

Dcéra Mária Amália, obeť matkinej sobášnej politiky

Mária Amália sa narodila ako ôsme dieťa cisárskym manželom. Na kráľovskom dvore bola obľúbená. Napriek tomu vyrastala v tieni starších sestier, ktoré už mali vytvorené vlastné dôverné skupinky. Navyše ju matka neustále porovnávala so sestrami, čo vytváralo medzi nimi napätý vzťah, pretrvávajúci po celý život. Keď mala 22 rokov zamilovala sa do princa Karola von Zeybrückena. Požiadala matku, aby sa tak, ako aj sestra Mária Kristína, mohla vydať, z lásky za muža svojho srdca. Ale odpoveďou bolo jednoznačné nie a žiadosť o ruku sa odmietla.

Matka jej vybrala nedospelého chlapca

Vybral sa jej iný snúbenec, v tom čase ešte mladučký vojvoda z Parmy. Zamilovaná Mária Amália bola nešťastná. Zo všetkého najviac túžila po svojej láske a nie po nedospelom chlapcovi, čo jej vybrala matka. Lenže pre Máriu Teréziu boli dôležité iné veci. A to politické spojenectvá. Na to, aby Mária Amália dokázala bojovať proti matkinej voľbe, nemala žiadnu šancu. Stala sa ďalšou obeťou jej sobášnej politiky. Sobáš sa konal v roku 1769. Mária Amália sa proti svojej vôli vydala za o päť rokov mladšieho Ferdinanda Parmského. Na protest matkinho donútenia zahájila po svadbe pomstu.

Žila okázalo, extravagantne, netajila mimomanželské vzťahy, priečila sa matkiným poučeniam a ,,dobrým radám“

Život v Parme riadila od prvej chvíle podľa seba. Miešala sa do politiky, žila okázalo, extravagantne, netajila mimomanželské vzťahy. Priečila sa matkiným poučeniam a ,,dobrým radám“ na vzornú manželku. Neoblomná Mária Terézia, posielala neustále pokyny, ako sa má správať.
,,Užívajte si kľud čo by žena, žijúca vzdialene od hlučného ruchu sveta, a nerušte tento mier a nemiešajte sa do vlády alebo poskytovaním svojej priazne…“

Nič nepomáhalo. Amália žila podľa vlastných predstáv. Riadila politiku, vo všetkom mala hlavné slovo, čo možno čiastočne vyplývalo i z vekového rozdielu manželov a tiež z manželovej dobrosrdečnej povahy. Čo však bolo najhoršie, Amália odkladala zavŕšenie manželských povinností. Matka preto nelenila a do Parmy vyslala dôverníka, grófa Rosenberga, aby dcére patrične dohovoril. Dostal presný návod ako to učiniť.

V hre totiž šlo o dobré vzťahy so spojencami, ktoré Mária Terézia nechcela stratiť. Bolo potrebné naplniť zmysel manželstva. A to aj pod hrozbou prerušenia finančnej podpory, ak by pre viedenský dvor nenastal požadovaný ,,osoh“ z manželského spojenia. Matka vyčítala Amálii svojvoľné správanie a nástojčivo jej radila okamžite sa začať správať ako vďačná dcéra. Lebo svojim správaním jej spôsobuje len slzy a trápenie. Lenže Amália mala vlastnú hlavu. Úsilie matky nastalo len v jedinej oblasti, v intímnom živote, ktorý dcéra odmietala z hygienických dôvodov.

Cudzoložstvo netajila, čím vzbudzovala pohoršenie na európskych kráľovských dvoroch

Nakoniec ale porodila sedem detí. To však bolo všetko, čo matka nátlakom a vyhrážkami dokázala. Amália si žila naďalej po svojom. Cudzoložstvo netajila, čím vzbudzovala pohoršenie na európskych kráľovských dvoroch. Zhrozená Mária Terézia s dcérou ukončila akékoľvek vzťahy. To isté nariadila aj ostatným členom rodiny. Amálii to však bolo úplne jedno. Kontakty s rodinou nenadviazala ani po neskorších pokusoch matky o zmier. Ostala v kontakte len so sestrami, Máriou Antoinettou, Máriou Kristínou a Máriou Karolínou.

Po smrti manžela bola vyhostená z Parmy. Odišla do Prahy, kde v roku 1804 zomrela.

 

 

Zaujímavosť

Mária Terézia si neodpustila zasahovanie do životov takmer pri žiadnom zo svojich detí. Nemali to s ňou ľahké ani jej synovia, Leopold, Ferdinand, či najmladší syn Maximilián. Aj tí pocítili matkinu nevôľu.

Z listu synovi Ferdinandovi:
,,Pozorujem Vás a vidím lajdáckosť, málo úcty, žiadnu poslušnosť… Skúste ma presvedčiť o opaku a potom budete môcť počítať s mojou spokojnosťou a láskou…“

Mária Terézia mala neustále všetko pod kontrolou. Jej postoj vyplýval z toho, že sa cítila byť v prvom rade panovníčkou a až potom matkou.

 

 

Vaša Iwka

 

V ďalšej časti: Mária Terézia a František Štefan

 

Zdroj: UNTERREINER, K.: Marie Terezie Mýty a Pravdy. Libeznice : Vydavatelství VÍKEND s.r.o., 2018. 190 s.

Facebook komentár
Iwka Bašnáková

Iwka Bašnáková

Mám svoj štýl a prezradím vám z neho niečo. Nosím ružové okuliare a úsmev na tvári.