Muži verzus Ženy – “On si prvú lásku nepamätá a ona má spomienky, ktoré sú stále živé”

Muži a Ženy, rôzne pohľady na vec, na život… Je zaujímavé sledovať tú rôznorodosť, zároveň ich cez ňu spoznávať.

Ako vníma svoju prvú lásku muž? Ako vníma svoju prvú lásku žena? Pamätajú si ich? Aký význam pre nich mala?
Tu máme dva pohľady k téme prvá láska. Pohľad Jozefa a pohľad Kataríny.

JOZEF

Aká bola moja prvá láska?
Pri tejto otázke sa musím poriadne zamyslieť. Najprv asi preto, že ktorá to vlastne je tá prvá láska, a potom preto, že asi ako každý muž veľmi rýchlo zabúdam na veci, ktoré pre mňa nie sú dôležité. Zápasím s týmto už roky a je to hlavne preto, že moja manželka si pamätá každý najmenší detail. Dátum sobáša, to je jasné, ale ako sa volal hotel, kde sme boli pred tromi rokmi na dovolenke, to už je problém, nie však pre ňu.

Skúsim sa teda zamyslieť nad tou mojou prvou láskou. Mal som asi desať rokov, myslím. Ani neviem koľko chlapcov nás bolo v triede, ale viem určite celkom presne, že sme z nej boli paf úplne všetci. Keď si na to teraz tak spomínam, úprimne ju ľutujem. Veď ako chlapci, snažili sme sa získať si jej pozornosť nám vlastnou cestou. Strkanie, ťahanie za vlasy, nikdy nemohla nájsť tašku a kopu iných vecí. Avšak ak by som sa chcel rozpamätať na nejaký detail, už len to ako vyzerala, je úplne možné, že by som si ju pomýlil s nejakou „INOU“ mojou láskou, alebo vlastne táto nebola moja prvá… ale druhá… tak to radšej nechám tak.

Opäť prichádzam k tomu, že ja jednoducho prirodzene selektujem veci dôležité a tie menej dôležité. Všetky veci minulé, hlavne tie, ktoré vo mne nezanechali tie správne pocity, jednoducho podvedome odstraňujem, asi takto by som to nazval. Dôležitý je pre mňa momentálny vzťah, a tak sa na ňom snažím pracovať a zapamätať si čo najviac.

Ako som sa už zmienil, tvrdo na tom pracujem, ale ako to tak vidím, bude to práca na celý život. 🙂

KATARÍNA

Moje spomienky na prvú lásku sú stále živé. Dialo sa to v čase, kedy som už vedela, že chlapčekovia cikajú inak ako dievčatká.
Mala som päť rokov, on mal tiež päť a volal sa Romanko. Bol to on, kto ma plačúcu v šatni našej škôlky ubezpečil o tom, že sa mu páčim aj s krátkymi vlasmi.
Bol to on, kto ma chytil za ruku a doviedol do triedy so slovami: „Aj tak sa mi páčiš.“
Plakala som v šatni našej škôlky a nechcela som ísť do triedy. Mama mi deň predtým ostrihala moje dlhé vlasy a ja som sa veľmi bála, že sa mu už nebudem páčiť. Prečo niekto ostrihá vlasy malému peknému copatému dievčatku?
Prečo mu ich ostrihá mama? Odpovede, ktoré som už ako veľká od nej dostala, sú pre mňa nepochopiteľné, ale „budiž“, mama je mama a dnes je to už aj tak jedno.
Ale späť k mojej prvej láske.

Romanko, pekný chlapec s blond vlasmi a modrými očami, ktorý sa so mnou hrával. Jeho ležadlo bolo hneď vedľa môjho ležadla, keď sme v škôlke na obed museli spať. V jedálni sedel za stolom hneď vedľa mňa, keď sme pili vtáčie mlieko. Nevinná, krásna, detská láska, moja prvá, tak si ju pamätám.

On, napriek tomu, alebo práve preto, že mal len päť rokov, vedel, že to nie je o vlasoch.
Táto láska vo mne zanechala viac ako len pekné spomienky.

 

Katarína a Jozef

 

Prečítajte si tiež: Mužský a ženský harmonogram. Je to vôbec možné?

 

Facebook komentár
Dostávajte každý týždeň do schránky naše články
Nikdy nedáme váš mail niekomu inému.