Prvá indiánka vydatá za belocha bola Pocahontas
Pocahontas, narodená Matoaka, neskôr známa ako Rebecca Rolfe, sa narodila okolo roku 1595. Bola to vraj výrazná, temperamentná a inteligentná žena. Indiánka, ktorá je známa predovšetkým svojou aktivitou počas časov prvých anglických kolónií v Jamestowne. Tiež dcéra Powhatan, náčelníka kmeňov rozprávajúcich nárečím Algonquian, pána rozľahlých Chesapeakskych oblastí a indiánskych kmeňov vo východnej Virgínii.
Powhatan mal veľké problémy s osadníkmi. Spoločnosť Virginia ich vyslala na základe zriaďovacej listiny, aby našli vhodné miesto na usadenie. Nebol to sľubný začiatok. Osadníci sa spoliehali na spoluprácu Indiánov. V roku 1607 priplávalo na troch lodiach 104 mužov pod vedením Johna Smitha (niekde sa uvádza Christopher Newport). Smith bol zajatý náčelníkom Powhatanom a odsúdený na popravu.
A práve Pocahontas svojmu otcovi zabránila popraviť ho a to položením vlastnej hlavy na jeho hruď. Nevie sa, či ide o skutočnú udalosť, alebo či si ju John Smith vymyslel. Vo svojich prvých cestopisoch vydaných krátko po predpokladanej záchrane sa o nej totiž nezmienil. Urobil tak až po tom, keď sa Pocahontas stala veľmi známou vďaka svojej návšteve Anglicka. Ale koluje tiež legenda, že sa medzi Pocahontas a Johnom Smithom vyvinul románik, po tom, ako mu zachránila život.
V roku 1613 sa Pocahontas dostala do anglického zajatia. V tom čase prebiehala prvá anglo-powhatanská vojna a ona bola držaná pre výkupné. Nechala sa pokrstiť a prijala nové meno Rebecca. Na farme, kde bola rukojemníčkou, žila v kaplánovom dome. Učili ju po anglicky, obliekali ako dámu, pričom sa tak musela aj správať. Taktiež jej boli vštepované kresťanské názory a učenie. Pocahontas prekladala do angličtiny na podporu mierových rokovaní s jej otcom. Keď získala možnosť odísť späť k vlastným ľuďom, rozhodla sa zostať s Angličanmi. Práve na farme, kde ostala, sa zoznámila s anglickým pestovateľom tabaku, Johnom Rolfom.
V roku 1614 sa zaňho vydala a ich svadba sa stala prvým uskutočneným sobášom medzi belochom a Indiánkou v americkej histórii. Rolf listom z roku 1614 žiadal od guvernéra Dalea o povolenie uzavrieť manželstvo s Pocahontas. Ohradzoval sa tým, že mu ide hlavne o dobro plantáže a ich spoločnej domoviny, a že mu na srdci leží aj konvertovanie Pocahontas k pravému poznaniu Boha a Ježiša Krista, aby z nej viac nebolo neveriace stvorenie. Guvernér Dale a náčelník Powhatan v tomto zväzku videli šancu na mier, a preto bol sobáš schválený.
Pár uzavrel manželstvo v Jamestowne okolo 5. apríla 1614 a ich svadba sa stala prvým uskutočneným sobášom medzi belochom a Indiánkou v americkej histórii. Narodil sa im syn Thomas.
V roku 1616 odcestovali ako rodina do Londýna, kde bola Pocahontas prezentovaná ľuďom ako výsledok ,,zcivilizovaného divošstva”, na zvýšenie investícií v Jamestownu. Jej návšteva mala pomôcť zvýšiť podporu pre britské bojujúce kolónie. Postavenie dcéry náčelníka jej zaručilo vysoký status a získala tak vstup do londýnskej spoločnosti. Dôležité bolo, že tak mohla podporiť investície do bojujúcich spoločností.
Hovorí sa, že všade, kde prišla, zatienila ostatné dámy v spoločnosti. Mala vyberané spôsoby, no zároveň z nej sršala sila a bojovnosť. Pritom nezabúdala vyzdvihovať dôležitosť kresťanskej výchovy a jej význam v živote.
Nezachovali sa žiadne vyobrazenia Pocahontas. Nikdy sa nenechala maľovať. Jej veľkým želaním bolo ostať v Anglicku, čo sa jej aj splnilo, no za veľmi tragických okolností. V Gravesende ochorela a zomrela 21. marca vo veku 20 rokov, pravdepodobne na tuberkulózu. Pochovaná bola v miestnom kostole. Presné umiestnenie jej hrobu je však neznáme. Manžel v strachu, že ochorie aj syn Thomas, radšej opustil Anglicko. Zomrel vo Virgínii, pár rokov po nej. Syn Thomas sa tam neskôr usadil a založil si rodinu.
Pocahontas bola mnohými považovaná za matku modernej Ameriky. Nemohla však nijako zabrániť vplyvu kolonizácie na svoj ľud. Jej kmeň Pamunkey bol uznaný vládou USA až v roku 2015.
Vaša Iwka
