Hromnice – 2. február
Hromnice sa považovali za prechodné obdobie medzi zimou a jarou. Sú tiež symbolom pribúdajúceho svetla, o čom svedčia aj ľudové príslovia, napríklad:
Na Nový rok o slepačí krok, na tri krále o krok dále a na Hromnice o hodinu více.
Hromnice sú ľudovým názvom pre kresťanský sviatok Obetovania Pána. Veriaci ho oslavujú 2. 2. Je to deň spomienky na obetovanie Ježiša v chráme a slávi sa na 40. deň po jeho narodení. Je to sviatok, ktorý má korene v predkresťanskej, staroslovanskej kultúre.
V minulosti ľudia verili, že keď na Hromnice zo strechy voda tečie, zima sa dlho povlečie. Alebo ak je silný mráz, treba urýchliť zimné práce, lebo jar už klope na dvere. Zvykov a povier na tento deň bolo naozaj dosť. Na Hromnice gazdinky varili dlhé cestoviny, aby im narástli dlhé rastliny. Alebo dievčatá a chlapci išli na sánkovačku a vybrali si čo najdlhšiu dráhu. Čím bola dlhšia dráha, tým bol dlhší ľan aj konope. Dĺžka ľanu sa dala predpovedať tiež podľa dĺžky visiacich cencúľov.
Na Hromnice platilo aj veľa zákazov. Bol to zákaz šitia, ale i práce v lese.
Hromnice boli dňom, ktorý sa využíval na predpovedanie počasia. Čím väčšia zima na Hromnice, tým lepšia úroda, teplejšie leto a skorá jar. Radšej vidí bača na Hromnice vlka v košiari, ako sedliaka v košeli. Všetci sa báli teplých Hromníc, teplého februára, pretože predpovedal dlhú zimu, zlú úrodu a z toho vyplývajúcu chudobu. Keď sú na Hromnice snežné povetrice, objaví jar skoro usmievavé líce. Ak na Hromnice mrzne, bude dobré leto.
V tento deň sa gazdovia schádzali po domoch, pri poháriku a pri teplej peci. Pilo sa tzv. ,,muchovuo”. Verilo sa, že kto si v tento deň nevypil, mali ho po celý rok muchy a ovady štípať.
Najznámejším a najdôležitejším hromničným zvykom je však posväcovanie sviečok počas sviatočnej liturgie a obchádzanie kostola.
Hromničné sviečky nazývané ,,hromničky“, boli dôležitým ochranným prostriedkom pred búrkou: pred hromom a bleskom. Okrem obydlia ochraňovali aj úrodu ale aj ľudí, čo uviazli v búrke.
Roľnícke ženy si zas kedysi z posvätených sviečok v kostole trošku vosku nakvapkali priamo do modlitebnej knižky. Doma ho potom zoškrabali do ľanového semena, odloženého na siatie. Verili, že takýto ľan bude ochránený pred ničivou búrkou.
Sviečky,, hromničky“ bývali skoro v každej domácnosti. Zapaľovali sa tiež pri umierajúcim, pri hlave, ako ochrana pred nečistými silami a tiež, aby mu svietili počas cesty na druhý svet. Tento zvyk trvá dodnes. Hromničky slúžili aj v ľudovom liečiteľstve pri rôznych ochoreniach, napríklad proti bolestiach hrdla, angínach. Vraj liečili aj iné zápalové drobnosti.
Pápež Gelasius v roku 494 zaviedol v cirkvi tradíciu sprievodu okolo kostola s horiacimi sviečkami, špeciálne požehnanými pre tento účel, aby tak nahradil sprievod so sviečkami, ktorý bol súčasťou pohanskej slávnosti.
Na Hromnice chumelice, nebýva už zimy více.
Na Hromnice zadúva ulice.
Prešli Hromnice, koniec sanice.
Vaša Iwka
Prečítajte si tiež: Žena a mama na vlastných nohách
Zdroj:/http://slovenske-zvyky.webnode.sk/kalendar-akcii/zima/hromnice/
http://domov.sme.sk/c/4286300/ku-krestanskemu-sviatku-hromnice-sa-viazu-aj-ludove-zvyky-a-pranostiky.html
