Veľa sa hýbať, uvažovať optimisticky a hlavne nepripúšťať si problémy ,,oddeliť mozog od srdca“ a srdce ide ďalej. To sú rady večne dobre naladenej, duchom mladistvej deväťdesiatničky pani Dany Zátopkovej. Dana Zátopková, česká atlétka, oštepárka, sa narodila 19.9.1922, rovnako ako jej manžel. Je držiteľkou zlatej olympijskej medaile z roku 1952 v hode oštepom. Dana získala zlatú medailu v hode oštepom len niekoľko minút po tom, čo Emil, jej manžel, dobyl zlato famóznym šprintom v behu na 5000 metrov (v Helsinkách r. 1952 získali spolu 4 zlaté medaily). Žena, ktorá ma ,,dostala“ svojím životným postojom, svojimi názormi. Obdivujem ľudí, ktorých poslanie na Zemi je využité do bodky. Jednou z nich je pani Dana Zátopková. Svoj život zasvätila športu. Ani jej život, tak ako u mnohých iných slávnych žien, nebol jednoduchý. Prežila vojnu, ktorá si vybrala svoje kruté dane. Zažila viackrát priame ohrozenia života, no bola vždy statočná a nikdy nespanikárila. Jej šťastím v živote bol šport a vďaka nemu jej osud postavil do cesty manžela Emila. Avšak aj v láske musela podstúpiť obetu. Nemohla mať deti. Dlho sa tým trápila, liečila, nakoniec jej manžel vysvetlil, že zmyslom života môže byť aj niečo iné. Obaja boli vrcholoví športovci. Časom robila trénerku a zahajovala detské olympiády. Nadhľad je vlastnosť, ktorou zvládala mnohé, ťažké situácie. Keď boli manželia Zátopkovci mladí, kúpili si v Prahe pozemok s obrovskou ,,džungľou“. Svojpomocne si postavili dom a na pozemku vysadili krásnu záhradu. Navštevovali ich tu desiatky priateľov, hlavne kolegov športovcov, ktorí im prinášali mladé stromčeky a kríky ako darčeky. Tie spoločne vysadili a neskôr ich familiárne oslovovali podľa krstných mien darcov.
Takže v záhrade mali ,,plno priateľov“… 🙂
Po smrti manžela Emila jej trvalo štyri roky, než sa s tým zmierila. Často sa so svojím ,,Ťopkem“ – ako ho volá, rozpráva. Má z neho (z jeho popola) časť doma v modrom maľovanom džbánku. Musela tak urobiť, lebo manželova vôľa bola, aby bol pochovaný na rodnej Morave. A z Prahy ho navštevovať by bolo pre ňu veľmi ďaleko. Takto ho má neustále blízko seba, prináša jej to útechu a pocit, že ten vzťah trvá ďalej. Keď mala 85 rokov, presťahovala sa z domu do malého bytu s predzáhradkou. Tvrdí, že sťahovanie preverilo jej kondičku a nie nadarmo je olympijskou víťazkou. 🙂 Až do 80 – tky sa cítila dobre, dokonca chodievala s kamarátkou pravidelne k moru. Patrí k ľudom, ktorí vždy aktivovali druhých k hýbaniu sa, k športu. Aj v seniorskom veku. Sama sa zúčastnila ,,Seniorskej míle“, napriek zlomeným rebrám po úraze. Mladistvý duch ju dlho neopúšťal. Až prekročením 90-tky prišla ozajstná staroba.
Dnes už vraj netúži po ničom. Je rada, keď ju ľudia ešte spoznávajú na ulici, stále ju to dojíma. Hovorí, že prežila bohatý a pestrý život, aký ani nečakala.
A na záver citujem zopár múdrostí pani Dany Zátopkovej :
,,Je potrebné si vážiť a užiť to pekné, čo práve je.“
,,Keď človek starne, už nie je pekný, ani zdravý, ale môže byť prívetivý. Lebo na kráse nezáleží, pekný môže byť i ten, kto je milý.“
A ako sama vraví, ,,Byť starý a ešte protivný, tak to už by bolo moc!“ 🙂

 

Vaša Iwka

 

Prečítajte si tiež: Sobotný inšpiratívny príbeh: “Prehra alebo výhra?”

 

Zdroj:/http://www.czsk.net/svet/clanky/osobnosti/zatopkova.html
Foto:/http://www.atletikakoprivnice.cz/dotazy-k-behu-rodnym-krajem-emila-zatopka/