Je neskoro večer. Sedím za stolom v miestnosti, pre ktorú má presné pomenovanie angličtina, no v našom slovníku chýba. Living room. Living znamená živý a room je izba alebo miestnosť.

U nás v dome je to miesto, kde sa stretávame a ktoré je spoločné, nemá pravidlá údržby, je pre každého, kto je práve v dome a nezáleží na tom, či je to domáci, alebo návšteva. Tu varíme, jeme, po večeroch sa rozprávame, púšťame si pesničky a deje sa tu všetko to, čo sa má diať, keď sa ľudia spolu cítia dobre.

Zároveň je to moja pracovňa, priestor, kde robím všetko pre to, aby sme tu mohli byť aj zajtra a rovnako spokojní.

Okrem nej, je tu už len malá predsieň, kde spáva naša labradorka, kúpeľňa a dve izby. Jedna pre tínedžera a druhá pre mňa. Súkromné kráľovstvá, do ktorých sa navzájom pozývame, a zároveň rešpektujeme právo toho druhého na vlastný svet.

Pre mňa sú to viac než miestnosti a omnoho viac než dom.

Pre dievča z paneláku, ktoré malo to šťastie, že takmer všetky prázdniny a  voľné víkendy trávilo v horách na chalupe, kde doteraz nie je vodovod, ani elektrina a signál na mobil je dostupný len  vľavo hore v podkroví šindľovej strechy, alebo na strome.

Za chalupou na lúke boli tiché miesta v tieni stromov, ako stvorené pre snívanie. Snov s otvorenými očami, upretými na nebo bolo za tie roky veľa. Jeden sa však stále vracal, s postupom rokov čoraz intenzívnejšie. Hoci môj život bol všetkým iným, len nie rovnou cestou a nikdy nemal jasný cieľ, nakoniec to nemohlo byť inak …

Tento dom, rovnako ako chalupa, vonia drevom. Nie je na samote v horách, je v starom pieskovcovom lome uprostred borovicového lesa. Dostatočne ďaleko od hluku mesta a áut a zároveň dostatočne blízko na to, aby tínedžer zašiel pešo do školy a späť.

Žijeme tu s labradorkou, dvomi pieskomilkami a koňom. Kôň samozrejme v dome nežije, no pastviny a stajňa sú tu tiež a ona ( je to kobylka)  je konečne súčasťou nášho sveta presne tak, ako som o tom na chalupe v tieni stromov  častokrát snívala.

S láskou Nel

PS: Fotografia je skutočná 😉