Vzťahy sú pre mňa kľúčová záležitosť. Je to niečo, čo ma vyživuje aj ubíja, neviem sa ponad ne povzniesť, preskočiť ich, neriešiť.

Stáva sa mi, že prekročím svoje “právomoci” a občas ma je moc. Priveľa sa chcem dozvedieť, priveľa pomôcť, priveľa sa sústredím na iného človeka. Zabúdam na seba aj na iných v tých chvíľach, úplne sa ponorím a vcítim do iného života. V čom je problém je, že nikdy neviem, kde je hranica. Pri každom človeku hľadám a pri hľadaní sa mi často stáva, že prekračujem jeho pomyselné hranice alebo naopak, sa ich ani len nedotknem, pretože tie hranice sú neviditeľné. Neviem kam až svojimi otázkami, radami, pomocou môžem zájsť. Neviem, či sa vypytujem priveľa, či primálo, stáva sa mi že by som sa mala pýtať viac, ale nemám odvahu a stáva sa mi aj, že sa pýtam priveľa (bez postranných úmyslov) a odpovede sú nemastné-neslané alebo len veľmi formálne.

Tápem v niektorých ľuďoch, snažím sa rozumieť, vidieť čo nevidno. Trápim sa, keď sa trápi blízky človek. Cítim jeho radosť aj smútok, cítim bolesť aj nadšenie.
Ľudia väčšinou nie sú zvyknutí hovoriť o veciach vnútorných. Tých odohrávajúcich sa v oblasti pocitov, citov, vnemov, ktoré sú spojené nielen s hlavou, ale najmä srdcom. Nečudujem sa. Nie je ľahké dostať zo seba slovami to, čo sa deje vo vnútri. Poznám to sama na sebe. Pritom viem, aké je to odľahčujúce, vyrozprávať sa z vecí, čo sa dejú vo vnútri. Mne samej to moc nejde, viem sa otvoriť len pri málo ľuďoch a nie vždy. Viem byť veľmi presvedčivá v tom, že sa netrápim navonok a pritom vo vnútri mávam búrku.

Ľudia, ktorí vedia rozprávať o sebe vždy a všade, ma neprestávajú udivovať. A je fakt, že mám pocit, že sa im kráča životom tak nejak ľahšie. Nenesú si zbytočné bremeno so sebou vo vnútri, ale púšťajú ho kedykoľvek je na to príležitosť. Pre mňa sú balzamom a takým malým drahokamov v mojom svete vzťahov a náhľadov do ľudí. Otvorenosť, ktorá občas až šokuje, je taká odľahčujúca!

Takže keď sa spoznáme a ja sa budem veľa pýtať a veľa počúvať, ale málo rozprávať o sebe, som to proste ja. Rada spoznám hlbiny vašej duše a raz určite aj vy hlbiny tej mojej. Sľubujem.

 

Vladena