Keď som mala približne 9 rokov, moja starká ma zoznámila so skromnosťou, a učila ma, ako byť skromnou.
Byť skromná podľa mojej starkej znamenalo nemusieť mať všetko, miestami to znelo, že nemať takmer nič, je v poriadku. Skromnosť bola cnosť, ktorá mala byť mojou ozdobou. Predstava toho, že budem ozdobená, bola lákavá a tak som túto ozdobu prijala.
Urobila som dohodu sama so sebou o tom, že budem skromná. A tak som sa po uzavretí dohody, ozdobená skromnosťou a margarétkami vo vlasoch, za zvuku štrngajúcich mincí vo vrecku, rozbehla k drevenej búdke v ktorej predávali zmrzlinu. Moja misia sa niesla v duchu byť skromná a kúpiť si len jeden kopček šmolkovej zmrzliny.
Stála som v rade, v ruke držala kovové mince, za ktoré som si mohla kúpiť aj päť kopčekov zmrzliny a v tom začal môj boj so skromnosťou. Šmolková, oriešková a čokoládová zmrzlina boli mojimi obľúbenými. Mala som kúpiť len šmolkovú… Pomyslela som si na starkú a počula jej slová: „Byť skromná je cnosť, Katuška moja, cnosť, ktorá Ťa bude zdobiť.“ Tá čarovná veta, ma akoby zakliala, ale len do chvíle, kedy som si spomenula na to, aké je mať v ruke kornútok s tromi kopčekmi zmrzliny a môcť ju celú zjesť. Predstava zmrzliny v mojej ruke, cítiť jej chuť na jazyku vo mne vyvolala emóciu a táto sa stala odklínadlom, ktoré zrušilo moju dohodu o skromnosti.
Pocítila som nával slobody a kúpila som si šmolkovú, orieškovú a čokoládovú zmrzlinu. Cestou k starkej som vymýšľala ako jej vysvetlím, že som sa odzdobila, že som skromnosť odložila, že som zrušila dohodu, ktorú som uzavrela sama so sebou.
Premýšľanie nad tým, ako jej to vysvetlím, prehlušil pocit šťastia, chuť zmrzliny a sloboda, ktorá znásobovala môj pocit šťastia. Skromnosť ma už nezväzovala. Kým som sa vrátila, bola som bez pochýb, vedela som, že som sa rozhodla správne a vedela som, že to pochopí aj moja starká.
A tak som sa už ako 9 ročná rozhodla skromnosť, ktorá ma zväzovala, pustiť do svojho života len príležitostne, len vtedy, keď to nepôjde inak… Vtedy, ako dieťa som to takto cítila. Cítila som, že ma skromnosť zväzuje, a, že ak nechcem byť zväzovaná, musím byť neskromná. Počúvala som od okolia často aká som neskromná a tie ich správne vzorce správania sa, sa mi snažili vnútiť do života. Nedarilo sa im a ja som rástla ako tá neskromná. Byť neskromná znelo hanlivo, ale ten pocit stál za to.
Už dávno viem, že to nie je neskromnosť, ktorú som vymenila za skromnosť, ale, že je to ten pocit, že je to sloboda, šťastie, posúvanie hraníc, hra so životom.
Všetky rozhodnutia vo svojom živote som robila a robím so silným odtlačkom toho, čo som vymenila za skromnosť a keď veci dopadnú podľa plánu, cítim to šťastie a slobodu, ako vtedy, keď som odchádzala za mojou starkou so zmrzlinou v ruke a vedela som, že tak je to správne.

Vaša, tiež so štýlom, Katarína