Narodila sa ako jediné dieťa Henricha VIII. a Anny Boleynovej – jeho druhej manželky, 7. septembra roku 1533. Henrich veľmi túžil po synovi a jeho manželka si ,,odniesla“ to, že mu porodila,, len“ dcéru a nie syna. Obvinil ju z cudzoložstva. Keď mala Alžbeta dva roky, dal jej matku sťať. Napriek tomu, že o svoju dcéru nejavil záujem, umožnil jej veľmi dobré vzdelanie. Po jeho smrti, mladú Alžbetu dostala do výchovy posledná Henrichova manželka, Katarína Parrová. No Katarínin ďalší manžel, ktorého si následne vzala, Thomas Seymour, sa zahľadel do mladučkej Alžbety. To sa nepáčilo jeho manželke a Alžbetu vyhnala z domu. Onedlho Katarína Parrová zomrela pri pôrode. Seymour sa stále usiloval o priazeň mladej Alžbety, tá ho však odmietala.
V tom čase vládol na tróne Alžbetin nevlastný brat Eduard VI., ktorý neskôr ako veľmi mladučký zomrel. Na trón nastupuje Jana Greyová, tzv.len niekoľkodňová kráľovná. Po nej Mária I., ktorá mala prezývku ,,Krvavá“, lebo dala upáliť asi 300 protestantov. Napokon ako 25-ročná na trón nastupuje Alžbeta I., v roku 1558.
Alžbeta nebola krásna v pravom slova zmysle. Mala ostré črty, krásne zlatočervené vlasy, bola štíhla a mala nádherné ruky. Vedela sa parádiť, dokonca sa líčila až do svojej staroby. Bola to učená a pohotová žena, ovládajúca sedem rečí. No vedela byť i panovačná a prchká. Jej životom prešlo množstvo mužov. Dlhoročným priateľom bol gróf Robert Dudley, ktorý bol jej poradcom, možno i milencom, takmer tri desaťročia. V čase, keď nastúpila na trón, bola krajina oslabená, pokladnica prázdna a prevládali spory v náboženstve. Bola zároveň výbornou ,,partiou“ v Európe pre mnohých kráľov a princov. Hoci ju všetci tlačili do svadby, vydať sa nechcela. Tvrdila, že sa vydala za Anglicko. Ľud uisťovala o svojej mimoriadnej láske k nemu, čím si získavala jeho úctu. Alžbeta bola presvedčená, že jej postavenie ohrozuje škótska kráľovná Mária Stuartová, jej sesternica. Preto ju dlhé roky držala vo väzení a nakoniec dala na kráľovskú radu a dala ju popraviť. Tým si ale pobúrila proti sebe katolícku Európu a španielsky kráľ Filip II., ktorý bol jej potencionálnym ženíchom, chystal proti nej vojnovú výpravu. Anglické vojsko nakoniec šikovným manévrom zvíťazilo.
V Európe získava Anglicko veľký ohlas, vzrástlo hospodárstvo a Alžbeta sa stala najsilnejšou panovníčkou. Obdobie jej panovania sa nazýva „Alžbetínska doba.“ No asi o mesiac neskôr zomiera jej dlhoročný priateľ a muž, za ktorého jediného by sa bola ochotná vydať, Robert Dudley. Poslednou láskou v živote kráľovnej bol gróf z Essexu Robert Devereux. Ona mala po päťdesiatke, on okolo dvadsať. Nakoniec ale upadol do jej nemilosti a skončil na popravisku, tak, ako mnohí iní, ktorých najskôr vyzdvihla a neskôr zatratila. Ďalšia rana prišla v podobe smrti jej radcu Williama Cecila, na ktorého sa vždy mohla spoľahnúť. Po ňom do funkcie nastúpil jeho syn Robert a rieši sa otázka, kto nastúpi na trón po kráľovnej. Alžbeta starne, chradne a upadá do depresií. Jej koniec sa blíži. Cecil počas tajných rokovaní ponúkne korunu škótskemu kráľovi Jakubovi VI., s čím nakoniec kráľovná súhlasí. 24.marca roku 1603 zomiera posledná panovníčka tudorovského rodu Alžbeta I. Vlády sa ujíma syn Márie Stuartovej, ktorú kedysi dala popraviť.
Výnimočná, inteligentná a charizmatická žena, ktorá vládla takmer 45 rokov a pozdvihla Anglicko, je dnes vďačným námetom nielen pre filmových tvorcov.
Vaša Iwka
Zdroje:/http://wol.jw.org/sk/wol/d/r38/lp-v/102010008
http://po-stopach-historie.blog.cz/0910/krvava-maria
http://www.panovnici.cz/alzbeta-i#cv
